Preklad úryvku z cestopisu Granvilla Cole- a The Gypsy Road 1894
Takto sme od Hrona prišli do Vyhní, pekného kúpeľného mestečka, ležiaceho pri nohách zalesneného horského hrebeňa.
Kiež by sa porast bol zachoval dodnes!
Namiesto toho sú však tieto krásne miesta dnes prerastené sprievodcami turistov a nosičmi batožiny, ulica je plná rozľahlých hotelov...
Vo všetkých týchto uzučkých dolinách sa biele chalúpky baníkov ukazujú v medzerách medzi borovicami.
V noci, keď sa začnete dôverne zoznamovať s hviezdičkami, ale ešte stále dokážete rozoznať kmene stromov medzi skalami, zrazu prechádzate okolo žltého lampášika, kyvotajúceho sa pri malej kaplnke.
Možno je svetielko pripevnené o strom, možno visí na klinci hore vysoko na strmej skale.
Pri tom pohľade sa mnohí cestovatelia, napriek padajúcej tme, zbavia obáv z nočného cestovania.
Asi nie je jednoduché udržiavať tieto mihotajúce sa svetielka tak, aby stále svietili, hoci je ich tu celá zbierka.
Na mnohých miestach sme z našich poplatkov a daní zaplatili naše dláždené cesty a elektrické osvetlenie.
Niekedy sa ako pocestní rozpakujeme vynaložiť malý obnos na nocľah v hostinci, hoci na cestu už ledva vidíme.
Možno nás mestský vzduch pomaly zabíja - zabudli sme už na svetlá hviezd, na nočný vánok a vôňu borovíc.
Preklad (voľný) : K.Ivan 2016
Poznámka prekladateľa: úryvok z romanticky ladeného cestopisu zrejme popisuje neskorovečernú cestu Vyhnianskou dolinou od bývalých kúpeľných budov po Antoni štôlňu, kde je dodnes väčšie množstvo prícestných kaplniek a krížov v ktorých dodnes svietievajú "hampúriky"
Dnes by možno Cole vyvaľoval oči, keby išiel rovnakou trasou. Prakticky všetky budovy starých kúpeĺov sú preč, a sú tu nové budovy.
Takto sme od Hrona prišli do Vyhní, pekného kúpeľného mestečka, ležiaceho pri nohách zalesneného horského hrebeňa.
Kiež by sa porast bol zachoval dodnes!
Namiesto toho sú však tieto krásne miesta dnes prerastené sprievodcami turistov a nosičmi batožiny, ulica je plná rozľahlých hotelov...
 |
| Foto časti kúpeľných budov , foto Ákos Schermann 1930 . Okrem budovy v popredí už žiadna z budov nestojí |
V noci, keď sa začnete dôverne zoznamovať s hviezdičkami, ale ešte stále dokážete rozoznať kmene stromov medzi skalami, zrazu prechádzate okolo žltého lampášika, kyvotajúceho sa pri malej kaplnke.
Možno je svetielko pripevnené o strom, možno visí na klinci hore vysoko na strmej skale.
Pri tom pohľade sa mnohí cestovatelia, napriek padajúcej tme, zbavia obáv z nočného cestovania.
Asi nie je jednoduché udržiavať tieto mihotajúce sa svetielka tak, aby stále svietili, hoci je ich tu celá zbierka.
Na mnohých miestach sme z našich poplatkov a daní zaplatili naše dláždené cesty a elektrické osvetlenie.
Niekedy sa ako pocestní rozpakujeme vynaložiť malý obnos na nocľah v hostinci, hoci na cestu už ledva vidíme.
Možno nás mestský vzduch pomaly zabíja - zabudli sme už na svetlá hviezd, na nočný vánok a vôňu borovíc.
 |
| Vyhnianska figúrka - Maco. Zrejme nosič batožiny alebo portier pri hoteli. |
Poznámka prekladateľa: úryvok z romanticky ladeného cestopisu zrejme popisuje neskorovečernú cestu Vyhnianskou dolinou od bývalých kúpeľných budov po Antoni štôlňu, kde je dodnes väčšie množstvo prícestných kaplniek a krížov v ktorých dodnes svietievajú "hampúriky"
Dnes by možno Cole vyvaľoval oči, keby išiel rovnakou trasou. Prakticky všetky budovy starých kúpeĺov sú preč, a sú tu nové budovy.
