Popis Richarda Brighta o fáraní a strojoch na Leopold šachte 1815

Úvod: V tejto skupine blogov prekladov výňatkov z cestopisov zahraničných cestovateľov pochádzajúcich najmä z Anglicka, som už uverejnil preklady kapitol týkajúcich sa baní v Štiavnickej aj Kremnickej oblasti. 
Nájdete tu príspevky z návštevy profesora Clarke-a z roku 1802, Johna Pageta z roku 1832, aj Granville Colea z roku 1894. 

Zatiaľ tu chýbali preklady zápiskov ďalšieho z anglických cestovateľov, ktorí navštívili Štiavnické a Kremnické vrchy kvôli záujmu o baníctvo, geológiu a mineralógiu. 
Tým cestovateľom bol Dr. Richard Bright, ktorý sa tu zdržal nejakú dobu v roku 1815. Najprv predkladám čitateľovi popis banských strojov a fárania na Leopold šachte v dnešných Štiavnických Baniach, vtedy Windschacht. 
Môžete si teda porovnať poznatky troch cestovateľov s rozostupom 15 rokov po sebe, a štvrtého až o  100 rokov po profesorovi Clarke. 

Kto bol Richard Bright, to si najlepšie v skratke prečítate v tomto blogu:  ttps://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/stare-slovensko-ocami-anglickeho-lekara   

Poďme si teda s Brightom zafárať tam, kde už nikto z čitateľov fárať nemôže, preto že spomínané a popísané bane po viac ako 200 rokoch od jeho návštevy dávno nie sú prístupné:

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

"Nasledujúce ráno o siedmej vyrazil som smerom k bani na Windšachte.

Bol mráz , všetko vyzeralo ligotavo a veselo, keď sme kľukato prechádzali  horskou terasou, po ktorej som sa deň predtým dostal do Štiavnice. 

Asi za pol hodiny sme sa dostali na miesto, vošli sme do domu banského radcu (Bergrat) Pribilu, ktorý bol, ako sa ukázalo, oboznámený s mojou plánovanou návštevou prostredníctvom posla od vrchného komorného grófa.

Ukázal mi malú zbierku veľmi pekných minerálov, niektoré z tohto obvodu, iné z bohatých sírnych baní Haliče, kde je banským radcom jeho syn , a niektoré boli z transylvánskych baní, kde má brata, ktorý má podobnú funkciu. 

Rudy zo Štiavnice a Kremnice sa málokedy vyznačujú akoukoľvek veľkou krásou.

 Preto že hlavným objektom mojej zvedavosti v baniach Windšachty boli stroje, bol som zverený do starostlivosti Oberstkunstmajstra alebo hlavného strojmajstra a oblečený do baníckeho oblečenia , kombinézy a čiapky a do koženej zástery otočenej na zadku. 

Takto sme sa  dostali vyústeniu šachty na povrch, kde je postavený brzdný stroj , ako ho tu menujú, ktorým je vyťahovaná ruda, a všetok materiál na výstuž alebo opravy spúšťané do bane.

Tento stroj sa skladá z dvojitého veľkého vodného kolesa, na ktoré padá voda privedená z vodnej nádrže, dodávaná potrubiami  dolu kopcom. 

Pričom nádrž na vodu leží nad baňou a ako je voda nasmerovaná  padá na jednu alebo druhú stranu kolesa, to sa potom pohybuje buď v jednom smere, alebo naopak. 

Hlavná os vodného kolesa  vyrobená z guľatiny je spojená s valcovými ložiskami, ktoré podopreté na oboch koncoch murivom. 

Na hlavnej osi z guľatiny sú dookola vyrobené z dreva gigantické navíjacie bubny, na ktorej sú protismerne navinuté dve laná ; teda doprava z povrchu na spodok šachty je vedená jedným lanom ktoré sa z bubna odvíja, zatiaľ čo druhé lano sa navíja a vyťahuje materiál von. 

Ovládanie  pohybu tohto masívneho stroja  sa robí pomocou brzdného dreveného kotúča  značného priemeru , ktorý je tiež spojený s hlavným hriadeľom blízko konca, na ktorom pôsobí voda na vodné koleso. 

Brzdenie sa robí pomocou dvoch čeľustí, jednej umiestnenej hore a druhej dole, čo umožňuje ich pritláčanie na brzdový bubon , čím je kontrolovaný pohyb celého stroja, a funguje ako jeho ovládanie.

Práca strojníka stroja, ako aj ovládanie presmerovania vody na jednu stranu alebo druhú stranu vodného kolesa je zverená jednej osobe, ktorá stojí pri otvore šachty a riadi ho celý s ľahkosťou a istotou.

Mojím ďalším predmetom záujmu bolo strojové zariadenie, ktorým sa voda zdvíha z hlbších častí baní do výšky Dedičnej štôlne cisára Františka a preto sme zostúpili do tejto časti šachty Leopold, ktorá je čerpaciemu stroju prispôsobená. 

Zostupovali sme šachtou, ktorá bola úplne kolmá, a celý zostup sa uskutočňoval pomocou rebríkov; každý rebrík mal  dĺžku desať krokov . Potom, čo sme zliezli prvý rebrík, prišli sme na doštenú plošinu, na opačnom konci ktorej boli padacie dvierka, ktoré sa otvorili a po druhom rebríku sme zostúpili o desať krokov nižšie kde sme dorazili na inú plošinu, a tak ďalej.

Takto vyzerala šachta Leopold v čase Brightovho fárania - červená šípka

Týmto spôsobom sme v  zliezli 72 siah hlboko  (cca  150 m  ) pričom sme sa blížili k čerpaciemu stroju, v konštantnom  hluku a uprostred neustáleho kvapkania vody, ktorá si už čoskoro našla cestu cez všetky naše šaty.

 Potom som sa už sústredil na snahu pochopiť jednotlivé časti a spôsob fungovania tohto veľkého stroja (Hellovho vodostĺpcového čerpadla na úrovni  Hodrušskej dedičnej štôlne – Voznická dedičná štôlňa v tej dobe ešte nebola poprerážaná) a potom sme si prezreli spôsob práce niekoľkých skupín  baníkov na ich pracoviskách, nakoniec mi  navrhli vyfárať na povrch.

A takto vyzerala Leopold šachta o 100 rokov neskôr po Brightovej návšteve , už murovaná poschodová stavba s parným strojom namiesto vodného kolesa ako pohonu banského výťahu.Vľavo od veže kostola.  

 Pre uľahčenie výstupu, môj sprievodca  sa ma spýtal , či by som sa odvážil spôsobu vyfárania, ktoré je pre nás povolené ako láskavosť  správcu tejto bane. 

To sme radi odsúhlasili, prešli sme po štôlňach  k ďalšej šachte, kde dal signál strojníkovi, ktorý ovládal laná, ktoré spustili určitou rýchlosťou z povrchu aj s tromi sedadlami upletenými z povrazov a tri veľké maďarské plášte, ktoré zišli dole k nám.

 Hlavný strojmajster sa najprv  obliekol do plášťa a umiestnil sa do jedného zo sedadiel, ku ktorému pripevnil svoju lampu, potom bol povytiahnutý asi päť yardov vyššie.  

Potom som si sadol rovnako ako on do druhého sedla, pevne objímajúc lano, ku ktorému boli sedadlá pripevnené, aj mojimi kolenami, ako som bol inštruovaný; a nakoniec  nastúpil aj tretí, baník, ktorý nás tiež sprevádzal. 

Obrázok fárania v šachte v takzvaných knechtoch - sedadlách upevnených na ťažnom lane šachty https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEia01FINaIrYR9LRu0Ybwbeliam1pk5s0fdm_aIU5gmBZ3WwUh7P5Sz8XBlyXQxvMv-PQYU8lF7lal-lQqLyPZWdaK0vg9cynYka8laryZnfKxTEbJXAw2eN-mgUcf9xaQ4aqc5pM_AGFMc/h120/1bd89c6d-79ea-4d59-84c1-1fe1197ed822-04-minersgoingdown_arturgrzybowski.jpg

Náš výstup sme začali smerom nahor, kam sme vyšli čoskoro  s najväčšou ľahkosťou a bezpečnosťou. Táto šachta  bola úplne suchá, a bola pevne obložená vencami výstuže z dreva, zhora až na samé dno. (pravdepodobne sa jedná o šachtu Mária Magdaléna na Vindšachte poznámka prekladateľa)  

Potrebné zásoby dreva sú zdrojom mimoriadnych výdavkov v baniach Uhorska.

 Skaly sú prírodnej povahy, takže sa môžu rozkladať,  preto ich  nemôžu použiť  na murovanú výstuž týchto kolmých šácht a výsledky tesárskej práce, akokoľvek odolné sú, zriedka vydržia viac ako pätnásť alebo dvadsať rokov; a v častiach kde prúdenie vzduchu nie je dobré, je výstuž zničená v oveľa kratšom čase.

Keď sme sa blížili k povrchu, zima sa stala veľmi silnou, a steny šachty boli pokryté ľadom. 

Je to preto, lebo cez túto šachtu prúdi čerstvý vzduch  prechádzajúci do baní; a bolo mi povedané, že intenzita chladu býva niekedy taká veľká,  že je sotva znesiteľná.

Po niekoľkých hodinách pod zemou bolo veľmi potešujúce vidieť znova  slnečné svetlo; ale tí, ktorými som bol obklopil, sa vracajú každý deň do tohto skľučujúceho prostredia a to aj v detstve, preto sotva cítia že je to ťažké.

Baníci sú zvyčajne rozdelení do troch smien, z ktorých každá je pod zemou osem hodín  tí, ktorí  sa musia starať sa o strojové zariadenie zostávajú v bani dvanásť hodín. Celkový počet osôb zamestnaných v tejto bani je okolo 400.
(Jedná sa o baňu Horná Bieberštôlňa, nazývanou romantizujúcimi historikmi aj "Matkou všetkých baní" - poznámka prekladateľa) 

Stroj, ktorý som sledoval v podzemí a ktorý bol ako prvý postavený v Štiavnici okolo roku 1749  hlavným strojným inžinierom Höllom, bol pred vylepšením parného stroja považovaný za najlepšie zariadenia na čerpanie vody z baní,  ktoré boli kedy na svete uvedené do používania.

Takto videl  Hellov vodostĺpcový čerpací stroj v Leopold šachte Richard Bright. Ilustrácia je z jeho cestopisu. O popise vodostĺpcového čerpacieho stroja niekedy inokedy. 

Pokračovanie na budúce 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použité podklady a pramene

Richard Bright:  Travels from Vienna to Lower Hungary (1815)

Published 1818 by A. Constable and company; [etc. etc.] in Edinburgh .

Sken knihy https://reader.digitale-sammlungen.de/de/fs1/object/display/bsb10366871_00001.html

 https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/stare-slovensko-ocami-anglickeho-lekara

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preklad Karsten Ivan, október 2019

Preklad z angličtiny do slovenčiny je autorským dielom K.Ivana. 
Preklad textov je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač alebo iné použitie tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom, kontaktovať možno v priloženom diskusnom okienku

Časti textu uvedené kurzívou sú poznámky a doplnky prekladateľa.