Baníci boli od počiatku časov silne pobožní ľudia.
Modlitby využívali ako prosby a žiadosti na Boha, aby im požehnal zemské zdroje, ale hlavne aby ich v hlbinách zeme nezastihlo nešťastie v podobe úrazu, či náhlej smrti zavalením či otrávením a udusením jedovatými plynmi či náhlym prievalom banských vôd.
Okrem modlitieb k Bohu najčastejšie vo forme Otčenáša, ktorý je používaný ako v rímskokatolíckej tak aj evanjelickej cirkvi, sa v rímskokatolíckom prostredí pri baníckom modlení vyskytoval aj Zdravas - teda modlitba k Panne Márii.
Zaujímavým prvkom často uzavretých baníckych komunít sú lokálne banícke modlitby.
Buď sú všeobecné - venované Bohu ako takému, prípadne Svätej Trojici alebo v niektorých prípadoch sú venované aj miestnym svätým patrónom baní - u nás v Hodruši napríklad sv. Klementovi pápežovi.
Tu je jedna zo štiavnicko hodrušsko vyhnianskeho rudného obvodu, presnejšie z Banskej Hodruše:
" Všemohúci , večný Bože, Otec Nebeský, ktorý na dobrých i na zlých slnku Tvojmu svietiť prikazuješ., My, tvory biedne a služobníci Tvoji nehodní, skrze syna Tvojho Ježiša Krista, na orodovanie Panny márie a prímluvu svätého Klimenta, patróna nášho, vrúcne Ťa prosíme:
Ráč podľa najsvätejšej vôle Svojej skryté poklady banské nám otvoriť, prácam rúk našich požehnania Svojho udeliť, ktoré nás obohacuje, úzkosti odďaľuje, a spaseniu nášmu prospešné je.
Ráč tiež nás dnu i von iducich, v nebezpečenstvách vystavených , od úrazu i škody i od všetkého zlého skrze anjelov svätých brániť a chrániť, aby sme Ti požehnaním Tvojím naplnení, vo viere Tvojej svätej a spravodlivosti života verne a stále slúžili, a po týchto časných prácach za večnú odplatu Teba samého obdržať mohli. Amen. "
( Text autorovi zaslal Juraj Foltán, ktorému týmto ďakujem)
Toto je však krátená verzia modlitby Za požehnanie Banské! zo spevníka Jána Ďurdíka z Hodruše, dom č. 149, nájdeného v archíve evanjelickej cirkvi . Paradoxne jedná sa o katolícky spevník z evanjelického archívu, spevník usporiadaný Jánom Záhorom, kňazom arcibiskupstva Ostrihomského, Štiavnica 1876. (Treba si uvedomiť, že vtedy bola Štiavnica aj Vyhne, Hodruša a Banská Belá, a mnohé iné dediny a mestečká.
Modlitbu zverejnil Ing. Vít Priesol v monografii Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre , vydanie z roku 2005. Tu je celá modlitba, miestami v inom slovoslede :
Za požehnanie banské!
Všemohúci, večný Bože a Otče nebeský, ktorý na dobrých i na zlých slnku Tvojmu svietiť prikazuješ , a Tvoje požehnanie nebeské všetkému stvoreniu hojne rozdávaš:
My, biedne tvory a nehodní služobníci Tvoji , skrze Tvoju nesmiernu dobrotu a štedrosť ,
skrze nekonečné zásluhy a prenajdrahšiu krv milého Syna Tvojho Ježiša Krista a na prímluvu svätého Klementa vrúcne a pokorne ťa prosíme:
Ráč podľa najsvätejšej vôle Svojej skrýté poklady banské otvoriť,
prácam rúk našich požehnania udeliť, ktoré (nás) obohacuje, úzkosti odďaluje
a spaseniu našemu je prospešné, aby ke´d nám dobre učiníš, nad nami veseliť sa mohol.
Ráč tiež nás dnu a von idúcich v nebepečenstve postavených,
od úrazu i škody i od všetkého zlého skrze anjelov svätých brániť a chrániť,
aby sme Ti, všelijakým požehnaním naplnení, vo viere Tvojej svätej a spravedlnosti života verne a stále slúžili, a po týchto časných prácach za večnú odplatu Teba samého obdržať mohli.
Skrze Pána a Spasiteľa našeho Ježiša Krista, ktorý s Tebou i s Duchom svätým živý je a kraľuje na veky vekov.
Amen
Pokiaľ ste na pochybách, čo je katolícka modlitba "Odpočinutie Dušičkám" , je to pravdepodobne táto modlitbička: (z webu), ktorú ma síce naučila moja stará mama, ale nepovedala mi že sa to tak volá
V: Odpočinutie večné daj im, Pane!
Ako napríklad v banskej Modlitbe z Kremnických baní (Johannisbergu) zaznamenanej v origináli kihy Kremnica- Kremnitz Dokumentation nasledovne: citujem
(Tu ma trošíčku udrela do oka v modlitbe zmienka o mosadzi, preto že to je zliatina CuZn, nie ruda ani prvkový kov, ale verím, že z maďarčiny do slovenčiny to kolega Árpi preložil správne)
Edit November 2020 : Vyzerá to tak, že nakoniec je to s tými baníckymi modlitbami celé vlastne inak - preto že mnoho "originál" miestnych banských modlitieb v rôznych krajoch sú len prepisy z jednej knihy. O tom zase niekedy inokedy - už tieto Vianoce!.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Blog a preklady -okrem citovaných diel iných autorov- je duševným vlastníctvom a dielom K.Ivana. Nemožno ho kopírovať a prípadne uvádzať ako svoje vlastné dielo v tlači či na internete. Na prípadné zverejnenie v tlačených či elektronických médiách je potrebné požiadať o súhlas autora.
PS: Zvyčajne ho dávam!
Sharovanie linku na tento blog je nielen povolené, ale aj žiadúce.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Preklad modlitby Licinských baníkov:
modlitba z Čučmy:
Modlitby využívali ako prosby a žiadosti na Boha, aby im požehnal zemské zdroje, ale hlavne aby ich v hlbinách zeme nezastihlo nešťastie v podobe úrazu, či náhlej smrti zavalením či otrávením a udusením jedovatými plynmi či náhlym prievalom banských vôd.
Okrem modlitieb k Bohu najčastejšie vo forme Otčenáša, ktorý je používaný ako v rímskokatolíckej tak aj evanjelickej cirkvi, sa v rímskokatolíckom prostredí pri baníckom modlení vyskytoval aj Zdravas - teda modlitba k Panne Márii.
Zaujímavým prvkom často uzavretých baníckych komunít sú lokálne banícke modlitby.
Buď sú všeobecné - venované Bohu ako takému, prípadne Svätej Trojici alebo v niektorých prípadoch sú venované aj miestnym svätým patrónom baní - u nás v Hodruši napríklad sv. Klementovi pápežovi.
Tu je jedna zo štiavnicko hodrušsko vyhnianskeho rudného obvodu, presnejšie z Banskej Hodruše:
" Všemohúci , večný Bože, Otec Nebeský, ktorý na dobrých i na zlých slnku Tvojmu svietiť prikazuješ., My, tvory biedne a služobníci Tvoji nehodní, skrze syna Tvojho Ježiša Krista, na orodovanie Panny márie a prímluvu svätého Klimenta, patróna nášho, vrúcne Ťa prosíme:
Ráč podľa najsvätejšej vôle Svojej skryté poklady banské nám otvoriť, prácam rúk našich požehnania Svojho udeliť, ktoré nás obohacuje, úzkosti odďaľuje, a spaseniu nášmu prospešné je.
Ráč tiež nás dnu i von iducich, v nebezpečenstvách vystavených , od úrazu i škody i od všetkého zlého skrze anjelov svätých brániť a chrániť, aby sme Ti požehnaním Tvojím naplnení, vo viere Tvojej svätej a spravodlivosti života verne a stále slúžili, a po týchto časných prácach za večnú odplatu Teba samého obdržať mohli. Amen. "
( Text autorovi zaslal Juraj Foltán, ktorému týmto ďakujem)
Toto je však krátená verzia modlitby Za požehnanie Banské! zo spevníka Jána Ďurdíka z Hodruše, dom č. 149, nájdeného v archíve evanjelickej cirkvi . Paradoxne jedná sa o katolícky spevník z evanjelického archívu, spevník usporiadaný Jánom Záhorom, kňazom arcibiskupstva Ostrihomského, Štiavnica 1876. (Treba si uvedomiť, že vtedy bola Štiavnica aj Vyhne, Hodruša a Banská Belá, a mnohé iné dediny a mestečká.
Modlitbu zverejnil Ing. Vít Priesol v monografii Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre , vydanie z roku 2005. Tu je celá modlitba, miestami v inom slovoslede :
Za požehnanie banské!
Všemohúci, večný Bože a Otče nebeský, ktorý na dobrých i na zlých slnku Tvojmu svietiť prikazuješ , a Tvoje požehnanie nebeské všetkému stvoreniu hojne rozdávaš:
My, biedne tvory a nehodní služobníci Tvoji , skrze Tvoju nesmiernu dobrotu a štedrosť ,
skrze nekonečné zásluhy a prenajdrahšiu krv milého Syna Tvojho Ježiša Krista a na prímluvu svätého Klementa vrúcne a pokorne ťa prosíme:
Ráč podľa najsvätejšej vôle Svojej skrýté poklady banské otvoriť,
prácam rúk našich požehnania udeliť, ktoré (nás) obohacuje, úzkosti odďaluje
a spaseniu našemu je prospešné, aby ke´d nám dobre učiníš, nad nami veseliť sa mohol.
Ráč tiež nás dnu a von idúcich v nebepečenstve postavených,
od úrazu i škody i od všetkého zlého skrze anjelov svätých brániť a chrániť,
aby sme Ti, všelijakým požehnaním naplnení, vo viere Tvojej svätej a spravedlnosti života verne a stále slúžili, a po týchto časných prácach za večnú odplatu Teba samého obdržať mohli.
Skrze Pána a Spasiteľa našeho Ježiša Krista, ktorý s Tebou i s Duchom svätým živý je a kraľuje na veky vekov.
Amen
Adolf Baláž vo svojej Diplomovej
práci "Spôsoby baníckej práce v oblasti Kremnice" z roku 1976 na
strane 74 uvádza:
"Ešte pred niekoľkými rokmi nášho
storočia sa baníci pred začatím smeny zhromažďovali vo väčšej miestnosti
volanej "falescimra"
Tu si posadali na drevené lavice , zložili si z
hlavy klobúky a potom si pokľakali pred drevený oltárik v rohu miestnosti, kde zapálili
dve sviečky a jeden z nich "predmodlievač" sa začal modliť takto:
"Pane Ježišu Kriste, my teba
pokorne prosíme, skrze kríž a umučenie, preblahoslavenú sedembolestnú Pannu
Máriu, aby si nás ochraňovať ráčil, od srdca zlého, od zmýšlania falešného,
túto cestu našu sám spravuj, telo, dušu nám sám tam varuj.
Daj nám bezpečne
pracovať a von pri zdraví, šťastí sa prinavrátiť.
Učiníš to pane Bože náš, ktorý všetky veci vo svätých rukách máš.
Nech
je pochválená Najsvätejšia trojica, Boh otec, Boh syn a Boh Duch svätý. "
Po tomto sa všetci spoločne
pomodlili tri razy Otčenáš, tri razy Zdravas a tri razy Odpočinutie Dušičkám.
Polovicu vždy hovoril predmodlievač a druhú polovicu hovorili baníci všetci naraz.
Potom nastalo "cachovanie,
fales" "
Pokiaľ ste na pochybách, čo je katolícka modlitba "Odpočinutie Dušičkám" , je to pravdepodobne táto modlitbička: (z webu), ktorú ma síce naučila moja stará mama, ale nepovedala mi že sa to tak volá
V: Odpočinutie večné daj im, Pane!
R: A svetlo večné nech im svieti!
Duše všetkých verných zomrelých, pre milosrdenstvo Božie, nech
odpočívajú v pokoji. Amen.Ó, Mária, Matka Božia, Matka milosrdenstva, pros za nás
a za zomrelých!
Za zaujímavý fakt považujem aj to, že ak sa v niektorej baníckej oblasti častejšie a dlhodobo vyskytovali niektoré z hrozieb - napríklad zlé banské vetry, či prievaly vôd zo starých banských diel či tektonických porúch - zvyčajne sa to prejavilo aj v texte modlitby.Ako napríklad v banskej Modlitbe z Kremnických baní (Johannisbergu) zaznamenanej v origináli kihy Kremnica- Kremnitz Dokumentation nasledovne: citujem
"podľa Ernyey a Karsaia
O reicher Gott, der du die Erze, auch Wasser und Feuer von
der Erde geschmelzet, wir bitten dich, wollest auch unsere Bergwerke aus Gnaden
segnen und mit deinen heiligen Engeln beschützen, dass die bösen Wetter die
Schächte nicht zerbrechen und von aller Gefahr sicher verbleiben, und wir dann
deinen heiligen Namen preisen können ewiglich.
Amen. "
V mojom preklade z nemčiny teda modlitba znie takto:
Ó bohatý (vznešený) Bože, ty, ktorý si
roztavil rudy, vodu a oheň v Zemi, prosíme Ťa, aby si požehnal aj naše bane
milosťou a chránil nás so svojimi svätými anjelmi. Daj aby zlé vetry
nenarušili (naše) bane a ochráň nás pred všetkým nebezpečenstvom, aby sme
mohli chváliť Tvoje sväté mená, až na
veky- vekov.
Amen.
V modlitbe sa vyslovene uvádzajú "zlé vetry" teda problémy s výskytom vysokých obsahov oxidu uhličitého v podzemí pri zlom vetraní, čo je doložený fakt popísaný v mnohých publikáciách o Kremnickom baníctve
Podobne banícka modlitba z medených a železnorudných baní z Liciniec z prekladu Árpáda Lőrincza z maďarčiny do slovenčiny tiež menuje niektoré ohrozenia baníkov, najmä zlé a zhubné vetry, či škodný pád (pravdepodobne hornín) :
 |
| Modlenie Kremnických baníkov pred sfáraním. Z knihy Kremnitz - Dokumentation |
„Ó, všemohúci a dobrotivý Pane Bože, od ktorého všetko
zlato, striebro, mosadz, meď, cín, železo a všetky rudy i kovy pochádzajú,
prosím Teba, požehnaj môjmu do tejto bane vchodeniu a z nej vychodeniu.
A
pomáhaj mi, aby som mohol s hojným úžitkom a prospechom pracovať, a tak seba i
svojich domácich poctivo živiť.
Chráň ma svojimi svätými anjelmi od každého
úrazu, škodného pádu, od zlého a zhubného podzemného vetra a od nečakaného
časného i večného zahynutia.
Ak by som ale v bani mal ostať a svoj život časný
stratiť, staň sa Tvoja vôľa, potom už chráň dušu moju od večného zatratenia a
priveď ju k večnému osláveniu pre Ježiša Krista, Pána a Spasiteľa a
Vysloboditeľa nášho.
Amen.
(Tu ma trošíčku udrela do oka v modlitbe zmienka o mosadzi, preto že to je zliatina CuZn, nie ruda ani prvkový kov, ale verím, že z maďarčiny do slovenčiny to kolega Árpi preložil správne)
A naradáš ešte dáme modlitbu baníkov z starého baníckeho gemerského revíru Čučmy , stiahnutú z webu Geocaching:
" Otče náš, ktorý si všadeprítomný, kým zostúpime na spodok tmavej šachty, kde tisíce nebezpečenstiev číha na náš život, prosím Ťa, môj Bože, pomôž mi!
Svätí patróni baníkov buďte nado mnou ako strážni anjeli, aby po návrate z práce stretol som sa s rodičmi, súrodencami a mojou rodinou.
Amen."
 |
| Modlenie baníkov v cachovni pred sfáraním. Foto Sergej Protopopov, pravdepodobne Franz šachta v Banskej Štiavnici, okolo roku 1930 |
Bolo by naivné nazdávať sa, že by slovenské banské modlitby boli bežnými baníkmi po stovky rokov odriekané tak, ako sú zapísané v tomto príspevku - viac menej spisovnej slovenčine zo začiatku 21. storočia. Určite v modlitbách zneli nárečové prvky miestne rozšírených dialektov.
Samozrejme, občas sa k tvorbe "baníckych" modlitieb priplietli aj duchovní: Takou je napríklad tento "rozšírený Otčenáš" z facebooku "Malodoly uhelné", kde sa síce spomínajú aj banskí patróni, ale stále je to v podstate umelo extrudovaný "Otče náš"
Samozrejme, občas sa k tvorbe "baníckych" modlitieb priplietli aj duchovní: Takou je napríklad tento "rozšírený Otčenáš" z facebooku "Malodoly uhelné", kde sa síce spomínajú aj banskí patróni, ale stále je to v podstate umelo extrudovaný "Otče náš"
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Blog a preklady -okrem citovaných diel iných autorov- je duševným vlastníctvom a dielom K.Ivana. Nemožno ho kopírovať a prípadne uvádzať ako svoje vlastné dielo v tlači či na internete. Na prípadné zverejnenie v tlačených či elektronických médiách je potrebné požiadať o súhlas autora.
PS: Zvyčajne ho dávam!
Sharovanie linku na tento blog je nielen povolené, ale aj žiadúce.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdroje informácii a citovaných textov:
Ing. Vít Priesol, : Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre, vyd. Aprint 2005, strana 55.
ISBN 80-968914-5-6
Ing. Vít Priesol, : Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre, vyd. Aprint 2005, strana 55.
ISBN 80-968914-5-6
Diplomová práca Adolf Baláž: Spôsoby baníckej práce v oblasti
Kremnice"
1976 - Katedra etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave,
Nemecká modlitba z Johannisbergu : Rudolf Melzer , Rudolf Kurbel, Johann Rückschloss: Kremnitz - Kremnica - Dokumentation
vydal: Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken e.V.
Stuttgart 1991, ISBN 3-925692-29-0
Lőrincz Árpád: Ťažba
železných rúd v Licinciach, vyd.
Bányászattörténeti Kutatások Alapítvány Rudabánya, 2019, dostupná ako .pdf na internete
modlitba z Čučmy:
