Banícke modlitby a modlitbičky používané na území dnešného Slovenska

Baníci boli od počiatku časov silne pobožní ľudia.

 Modlitby využívali ako prosby a žiadosti na Boha, aby im požehnal zemské zdroje, ale hlavne aby ich v hlbinách zeme nezastihlo nešťastie v podobe úrazu, či náhlej smrti zavalením či otrávením a udusením jedovatými plynmi či náhlym prievalom banských vôd.

Okrem modlitieb k Bohu najčastejšie vo forme Otčenáša, ktorý je používaný ako v rímskokatolíckej tak aj evanjelickej cirkvi, sa v rímskokatolíckom prostredí pri baníckom modlení vyskytoval aj Zdravas - teda modlitba k Panne Márii.

Zaujímavým prvkom často uzavretých baníckych komunít sú lokálne banícke modlitby.
Buď sú všeobecné - venované Bohu ako takému, prípadne Svätej Trojici alebo v niektorých prípadoch sú venované aj miestnym svätým patrónom baní - u nás v Hodruši napríklad sv. Klementovi pápežovi.
Tu je jedna zo štiavnicko hodrušsko vyhnianskeho rudného obvodu, presnejšie z Banskej Hodruše:

" Všemohúci , večný Bože, Otec Nebeský, ktorý na dobrých i na zlých slnku Tvojmu svietiť prikazuješ.,  My, tvory biedne a služobníci Tvoji nehodní, skrze syna Tvojho Ježiša Krista, na orodovanie Panny márie a prímluvu svätého Klimenta, patróna nášho, vrúcne Ťa prosíme: 
Ráč podľa najsvätejšej vôle Svojej skryté poklady banské nám otvoriť, prácam rúk našich požehnania Svojho udeliť, ktoré nás obohacuje, úzkosti odďaľuje, a spaseniu nášmu prospešné je. 

Ráč tiež nás dnu i von iducich, v nebezpečenstvách vystavených , od úrazu i škody i od všetkého zlého skrze anjelov svätých brániť a chrániť, aby sme Ti požehnaním Tvojím naplnení, vo viere Tvojej svätej a spravodlivosti života verne a stále slúžili, a po týchto časných prácach  za večnú odplatu Teba samého obdržať mohli. Amen. "

( Text autorovi zaslal Juraj Foltán, ktorému týmto ďakujem)  

Toto je však krátená verzia modlitby Za požehnanie Banské! zo spevníka Jána Ďurdíka z Hodruše, dom č. 149, nájdeného v archíve evanjelickej cirkvi . Paradoxne jedná sa o katolícky spevník z evanjelického archívu, spevník usporiadaný Jánom Záhorom, kňazom arcibiskupstva Ostrihomského, Štiavnica 1876. (Treba si uvedomiť, že vtedy bola Štiavnica aj Vyhne, Hodruša a Banská Belá, a mnohé iné dediny a mestečká. 
Modlitbu zverejnil Ing. Vít Priesol v monografii Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre  , vydanie z roku 2005. Tu je celá modlitba, miestami v inom slovoslede : 

Za požehnanie banské! 
Všemohúci, večný Bože a Otče nebeský, ktorý na dobrých i na zlých slnku Tvojmu svietiť prikazuješ , a Tvoje požehnanie nebeské všetkému stvoreniu hojne rozdávaš: 

My, biedne tvory a nehodní služobníci Tvoji , skrze Tvoju nesmiernu dobrotu a štedrosť , 
skrze nekonečné zásluhy a prenajdrahšiu krv milého Syna Tvojho Ježiša Krista a na prímluvu svätého Klementa vrúcne a pokorne ťa prosíme: 

   Ráč podľa najsvätejšej vôle Svojej skrýté poklady banské otvoriť, 
prácam rúk našich požehnania udeliť, ktoré (nás) obohacuje, úzkosti odďaluje  
a spaseniu našemu je prospešné, aby ke´d nám dobre učiníš, nad nami veseliť sa mohol. 

   Ráč tiež nás dnu a von idúcich v nebepečenstve postavených, 
od úrazu i škody i od všetkého zlého skrze anjelov svätých brániť a chrániť, 
aby sme Ti, všelijakým požehnaním naplnení, vo viere Tvojej svätej a spravedlnosti života verne a stále slúžili, a po týchto časných prácach za večnú odplatu Teba samého obdržať mohli. 
Skrze Pána a Spasiteľa našeho Ježiša Krista, ktorý s Tebou i s Duchom svätým živý je a kraľuje na veky vekov. 
Amen     

Adolf Baláž  vo svojej Diplomovej práci "Spôsoby baníckej práce v oblasti Kremnice" z roku 1976 na strane 74 uvádza: 

"Ešte pred niekoľkými rokmi nášho storočia sa baníci pred začatím smeny zhromažďovali vo väčšej miestnosti volanej "falescimra" 

Tu si posadali na drevené lavice , zložili si z hlavy klobúky a potom si pokľakali pred drevený oltárik v rohu miestnosti, kde zapálili dve sviečky a jeden z nich "predmodlievač" sa začal modliť takto:

"Pane Ježišu Kriste, my teba pokorne prosíme, skrze kríž a umučenie, preblahoslavenú sedembolestnú Pannu Máriu, aby si nás ochraňovať ráčil, od srdca zlého, od zmýšlania falešného, túto cestu našu sám spravuj, telo, dušu nám sám tam varuj. 

Daj nám bezpečne pracovať a von pri zdraví, šťastí sa prinavrátiť. 

Učiníš to pane Bože náš,  ktorý všetky veci vo svätých rukách máš. 

Nech je pochválená Najsvätejšia trojica, Boh otec, Boh syn a Boh Duch svätý. "

Po tomto sa všetci spoločne pomodlili tri razy Otčenáš, tri razy Zdravas a tri razy Odpočinutie Dušičkám.

 Polovicu vždy hovoril predmodlievač a druhú polovicu hovorili  baníci všetci naraz.

Potom nastalo "cachovanie, fales" "

Pokiaľ ste na pochybách, čo je katolícka modlitba "Odpočinutie Dušičkám" , je to pravdepodobne táto modlitbička: (z webu), ktorú ma síce naučila moja stará mama, ale nepovedala mi že sa to tak volá
V: Odpočinutie večné daj im, Pane!

R: A svetlo večné nech im svieti! 

Duše všetkých verných zomrelých, pre milosrdenstvo Božie, nech odpočívajú v pokoji. Amen.Ó, Mária, Matka Božia, Matka milosrdenstva, pros za nás a za zomrelých!

Za zaujímavý fakt považujem aj to, že ak sa v niektorej baníckej oblasti častejšie a dlhodobo vyskytovali niektoré z hrozieb - napríklad zlé banské vetry, či prievaly vôd zo starých banských diel či tektonických porúch - zvyčajne sa to prejavilo aj v texte modlitby.

Ako napríklad v banskej Modlitbe z Kremnických baní (Johannisbergu) zaznamenanej v origináli kihy Kremnica- Kremnitz Dokumentation  nasledovne: citujem

"podľa Ernyey a Karsaia 

O reicher Gott, der du die Erze, auch Wasser und Feuer von der Erde geschmelzet, wir bitten dich, wollest auch unsere Bergwerke aus Gnaden segnen und mit deinen heiligen Engeln beschützen, dass die bösen Wetter die Schächte nicht zerbrechen und von aller Gefahr sicher verbleiben, und wir dann deinen heiligen Namen preisen können ewiglich. 

Amen. " 

V mojom preklade z nemčiny teda modlitba znie takto: 

Ó bohatý (vznešený) Bože, ty, ktorý si roztavil rudy, vodu a oheň v Zemi, prosíme Ťa, aby si požehnal aj naše bane milosťou a chránil nás so svojimi svätými anjelmi. Daj aby zlé vetry nenarušili (naše) bane a ochráň nás pred všetkým nebezpečenstvom, aby sme mohli  chváliť Tvoje sväté mená, až na veky- vekov. 

Amen.

V modlitbe sa vyslovene uvádzajú "zlé vetry" teda problémy s výskytom vysokých obsahov oxidu uhličitého v podzemí pri zlom vetraní, čo je doložený fakt popísaný v mnohých publikáciách o Kremnickom baníctve

Modlenie Kremnických baníkov pred sfáraním. Z knihy Kremnitz - Dokumentation

Podobne banícka modlitba z medených a železnorudných baní z Liciniec z prekladu Árpáda Lőrincza z maďarčiny do slovenčiny  tiež menuje niektoré ohrozenia baníkov, najmä zlé a zhubné vetry, či škodný pád (pravdepodobne hornín)  : 

„Ó, všemohúci a dobrotivý Pane Bože, od ktorého všetko zlato, striebro, mosadz, meď, cín, železo a všetky rudy i kovy pochádzajú, prosím Teba, požehnaj môjmu do tejto bane vchodeniu a z nej vychodeniu. 

A pomáhaj mi, aby som mohol s hojným úžitkom a prospechom pracovať, a tak seba i svojich domácich poctivo živiť. 

Chráň ma svojimi svätými anjelmi od každého úrazu, škodného pádu, od zlého a zhubného podzemného vetra a od nečakaného časného i večného zahynutia. 

Ak by som ale v bani mal ostať a svoj život časný stratiť, staň sa Tvoja vôľa, potom už chráň dušu moju od večného zatratenia a priveď ju k večnému osláveniu pre Ježiša Krista, Pána a Spasiteľa a Vysloboditeľa nášho. 

Amen.

(Tu ma trošíčku udrela do oka v modlitbe zmienka o mosadzi, preto že to je zliatina CuZn, nie ruda ani prvkový kov, ale verím, že z maďarčiny do slovenčiny to kolega Árpi preložil správne) 

A naradáš ešte dáme modlitbu baníkov z starého baníckeho gemerského revíru Čučmy , stiahnutú z webu Geocaching: 

" Otče náš, ktorý si všadeprítomný, kým zostúpime na spodok tmavej šachty, kde tisíce nebezpečenstiev číha na náš život, prosím Ťa, môj Bože, pomôž mi! 

Svätí patróni baníkov buďte nado mnou ako strážni anjeli, aby po návrate z práce stretol som sa s rodičmi, súrodencami a mojou rodinou. 

Amen."

  

Modlenie baníkov v cachovni pred sfáraním. Foto Sergej Protopopov, pravdepodobne Franz šachta v Banskej Štiavnici, okolo roku 1930  

Bolo by naivné nazdávať sa, že by slovenské banské modlitby boli bežnými baníkmi po stovky rokov odriekané tak, ako sú zapísané v tomto príspevku - viac menej spisovnej slovenčine zo začiatku 21. storočia. Určite v modlitbách zneli nárečové prvky miestne rozšírených dialektov.

Samozrejme, občas sa k tvorbe "baníckych" modlitieb priplietli aj duchovní: Takou je napríklad tento "rozšírený Otčenáš" z facebooku "Malodoly uhelné", kde sa síce spomínajú aj banskí patróni, ale stále je to v podstate umelo extrudovaný "Otče náš"

Edit November 2020 : Vyzerá to tak, že nakoniec je to s tými baníckymi modlitbami celé vlastne inak - preto že mnoho "originál" miestnych banských modlitieb v rôznych krajoch sú len prepisy z jednej knihy. O tom zase niekedy inokedy - už tieto Vianoce!.  
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Blog a preklady -okrem citovaných diel iných autorov-  je duševným vlastníctvom a dielom K.Ivana. Nemožno ho kopírovať a prípadne uvádzať ako svoje vlastné dielo v tlači či na internete. Na prípadné zverejnenie v tlačených či elektronických médiách je potrebné požiadať o súhlas autora.
PS: Zvyčajne ho dávam!
Sharovanie linku na tento blog je nielen povolené, ale aj žiadúce.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdroje informácii a citovaných textov:

Ing. Vít Priesol, : Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre, vyd. Aprint 2005, strana 55.
ISBN 80-968914-5-6 

Diplomová práca Adolf Baláž:  Spôsoby baníckej práce v oblasti Kremnice" 

1976 - Katedra etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 

Nemecká modlitba z Johannisbergu : Rudolf Melzer , Rudolf Kurbel, Johann Rückschloss: Kremnitz - Kremnica - Dokumentation 

vydal: Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken e.V.

Stuttgart 1991, ISBN 3-925692-29-0

Preklad modlitby Licinských baníkov:

Lőrincz Árpád:  Ťažba železných rúd v Licinciach, vyd.  Bányászattörténeti Kutatások Alapítvány Rudabánya, 2019, dostupná ako .pdf na internete

modlitba z Čučmy: 

https://www.geocaching.com/geocache/GC6YNV3_zasla-slava-banictva-v-cucme-i?guid=163367bf-f059-4ffa-8767-f70a85cb4eef

Banícka pieseň z Kremnického Piargu

Rozmýšľal som, kam zaradiť tento krátky blog.
Mohol by byť aj v blogovom rade "Menšie a drobné pamiatky a pamätihodnosti"  ale jedná sa skôr o nehmotné kultúrne dedičstvo.

Pred pár mesiacmi som išiel vysypať mojej mame smeti. Pri smetiakovom stojisku stála na mieste na ukladanie hrubšieho odpadu, ktorý sa nedá vopchať do kuka kontajnera , igelitka s knihami.
Samozrejme že som neodolal a pozrel som aké knihy niekto vyhadzuje do smetí.
Zaujali ma dve knihy, z ktorých jednu som nikdy nevidel.
Tou jednou je veľká hrubá kniha Kremnitz - Kremnica - Die Dokumentation.

Celá je v nemčine. Preto že tento jazyk viac- menej ovládam, pochopiteľne som ju nenechal v smetiakovom stojisku, ale adoptoval som ju do svojej knižnice.

Kniha okrem historiografie a súhrnu poznatkov o nemeckom osídlení tejto časti Hauerlandu obsahuje aj state z kultúry karpatských nemcov v okolí Kremnice.

Zaujala ma tam okrem iného aj text baníckej piesne z Kremnických baní /Johannisberg.
Pokúšal som sa ju na nete porovnať so zverejnenými textami baníckych piesní rozšírených v Sasku a iných nemeckých baníckych krajoch, ale nenašiel som žiaľ nič podobné.

Jedná sa teda zrejme o originál, vytvorený pravdepodobne v Kremnickom okolí. Bohužiaľ, notový záznam k nej v spomenutej knihe Kremnitz nie je uvedený. Možno práve to bude pátracia úloha pre miestnych kremnických montánnych bádateľov.

Ilustračné foto z baníckej omše v Prievidzi z internetu. Zdroj: My Prievidza 

Tu je text Bergmanslied -u z Kremnického Piargu:
citujem:

Bergmanslied von Johannisberg

Nach  Ernyey und Karsai 1880

-----------------------------------------------------

Andachtsvoll in dem Gemüte

flehen wir zu dir o Gott

dessen grenzenlose Güte

sich bewährt in jeder Not

sieh herab von deinem Thron

von dem du zu unsrem Lohn

segnest Fluren,Berg und Tal

Länder, Menschen ohne Zahl

Wer ergründet deine Schlüsse

wer umfasset deine Macht

dort sind Felder, Meer und Flüsse

Berge hier in stolzer Pracht

du bestimmest jedem Stand

seine Pflichten auf dem Land

In der Erde tiefen Schoss

ist der Bergmannhartes Los

Wir befahren Stollen und Schächte

nach Beruf und unsrer Pflicht

Schütze deine treuen Knechte

in Gefahr verlass uns nicht

lassuns dieses niemals scheinen,

gib unserm Fleiss Gedeih´n ,

der des Staates Wohl vermehret

und uns Armen Brot beschert

Brüche, Wasser, matte Wetter

hindern uns gar oft und viel

bis du, Herr, nicht um erretest,

folgt oft Mensch des Lebens Ziel.

Doch gestütz auf deinen Gnaden

fahren wir auf unsern Pfaden

froh und munter jede Stund

in der tiefen Erdenschlund

Wenn wir schrauben, wenn wir bohren

und zum Sprengen füllen ein

sei die Mühe nicht verloren,

bricht der Schuss Erz und Gestein

Wenn wir zünden, lasse walten

Vorsicht, Herr bei Jung und Alten

dass vermieden werden mag

Tod und Stümmlung jeden Tag

Edle Klüften anzufahren,

wünscht der Bergmann immerfort,

um die Tugend zu erfahren

sprengt er hier und stufet dort.

Bricht ins Hangend, bricht ins Liegend,

kämpft mit Felsen immer siegend,

doch von dir komt Glück allein,

wo du willst, schlägt Segen ein.

Segne uns auf allen Strassen,

wie den frommen Abraham,

dessen Schätze kaum zu fassen

die er wandern mit sich nahm.

Dann erbauen wir Altäre,

unz zum Heil und dir zur Ehre,

wie es Abraham getan

auf dem Weg nach Kanaan.

Lass uns Schicht vor Schicht erobern

Gäng und Erz durch deine Gnad,

unsre Ämter, unsre Obern

leite hier durch deinen Rat.

Wenn sie Arbeit uns verdingen,

lass es ihnen stets gelingen,

uns zu geben rechten Preis

und zum Lohn der wahren Fleiss.   

Súčasný banský spevácky súbor Fokoš z Kremnice

A  teraz môj preklad - pochopiteľne neprebásnený - nemám bohužiaľ básnické črevo: 

Banícka pieseň z Kremnických Baní (Piargu)

podľa Ernyey-a a Karšaja (Kurzweila) zaznamenaná okolo roku 1880

-------------------------------------------------------------------------

So zbožnosťou v duši sa k tebe pokorne obraciame ó Bože,

ktorého bezhraničná dobrota sa osvedčila v každej tiesni

Pozri nadol zo svojho trónu, odkiaľ žehnáš našej spásy plánu

horám, kraju i ľuďom bezpočet

Kto sa dopátra Tvojim úmyslom, tvojej bezhraničnej moci

Tam sú polia, moria , rieky, hory v pyšnej nádhere

Ty určíš každému stavu jeho povinnosti na zemi

i v hĺbke lona zeme, kde tvrdý údel baníkov jest

Fárame do štôlní, šácht podľa našich povolaní a povinností

Ochráň prosím svojich verných služobníkov

v nebezpečenstve nás neopúšťaj, ani aby sme na to nepomysleli

Dožič nám v usilovnosti úspech, čo rozmnoží blaho kraja

a požehnaj nám chudobným chlieb

Zálomy, voda a mdlý vzduch pričasto nám v mnohom bránia

Ak ty nás ó Pane neochrániš, ktorý človek nájde svoj životný cieľ?

Veriac v Tvoju milosť fárame do našich štôl,

radi a čulo v každom čase do pažeráku Zeme

Keď šroubujeme, keď vŕtame, a ládujeme na odstrel

nech sa naša snaha nevytráca, odstrel nech trhá rudy a kameň

Keď zažneme cindry daj nám opatrnosť pane

mladým aj starým, aby sme sa vyhli ranám a smrti každodenne

Vzácne žily nafárať si želá baník každodenne,

cnostne ich nájsť chtiac strieľa tu, a seká tam.

Láme v nadloží, razí v podloží , vždy víťaziac v boji s bralami

no len skrz Teba nájde šťastie,

 len kde Ty chceš, tam bude požehnaný.

Žehnaj nám vo všetkých chodbách, ako zbožnému Abrahámovi

ktorý na cestu vzal len sotva pochopiteľné poklady

Potom vztýčime oltáre, nám k blahu a Tebe k cti

Tak jak robil Abrahám na ceste do Kanánu

Nechaj nás šichtu za šichtou raziť chodby a rúbať jarce

skrz svoju milosť.  Riaď naše úrady a našu vrchnosť skrz svoje rady

Keď nám naše šichty platia , daj aby sa im darilo

aby sme mali ozajstnú usilovnosť a správny lôn.

Preklad a úvod: K.Ivan, Apríl 2020

 -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdroj informácii:

Rudolf Melzer , Rudolf Kurbel, Johann Rückschloss: Kremnitz - Kremnica - Dokumentation 

vydal: Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken e.V.

Stuttgart 1991

ISBN 3-925692-29-0

Kremnica - preklad kapitoly Johna Pageta z knihy Uhorsko a Sedmohradsko 1832

John Paget v rokoch 1831 - 32  precestoval značnú časť uhorskej časti Rakúsko-Uhorska aj s dvojicou kresliarov, a z tejto cesty napísal ilustrovaný cestopis ktorý sa stal v Anglicku značne populárnym. 

Vyberám z neho na preklad kapitoly, ktoré sa týkajú stredoslovenskej banskej oblasti. 
Pokiaľ mi je známe, preklady časti textu tejto knihy zatiaľ neboli na Slovensku publikované 

Poznámky písané kurzívou, - ako táto - sú poznámky a doplnky prekladateľa
Poznámky písané podčiarknutou kurzívou sú poznámky k textu napísané Johnom Pagetom
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   

"Namiesto toho, aby sme sa vydali po najpriamejšej ceste do Kremnice, urobili sme značnú obchádzku, aby sme videli vyústenie veľkej  štôlne od Štiavnice do Hronského údolia . 

Vchod ( do štôlne) sme našli trochu za Žarnovicou, v krajine hojne zásobenej drevom a vodou; ale  na tomto konci (štôlne) sa už prestalo pracovať, aj keď na druhej strane sa stále pokračovalo.

 V tomto údolí Hrona, ktoré je v niektorých častiach také krásne, že som naklonený jeho porovnaniu s údolím Váhu, sme viac než raz pozorovali zvláštny zvyk, hoci Turci nikdy nevstúpili do tejto časti Uhorska, ktorý pripisujem ich vplyvu, totiž ženy so zahalenou spodnou časťou  tvárí.
Dievčatá skrývajú iba bradu, ale vydaté ženy aj ústa.

Tento pokryv, podobne ako závoje Východu, je tvorený dlhým kusom bielej ľanovej látky, prechádza okolo hlavy tak, aby ju pevne ovinul, a potom sa obtočil  okolo krku, prekríži sa vzadu a splýva nad prsia.

Ilustrácia ženy so zahalenou hlavou z Pagetovej knihy

Za povšimnutie stojí, že tie isté osoby, ktoré by považovali za neslušné ísť s odhalenou celou tvárou, majú spodničky nosené tak na krátko, že nedosiahnu ani nad vrchol topánok, a preto v takejto medzere ich vypĺňajú hnedé kolená, ktoré sú vystavené na obdiv bez akéhokoľvek podozrenia z nevhodného odhaľovania.

(Paget sa mýli v niekoľkých veciach - Turci v tejto doline bašovali početnými výpadmi pomerne dlhé obdobie, ale zahaľovanie hlavy najmä u vydatých žien má staršiu tradíciu ešte zo stredoveku, a nemá na to vplyv niekdajšia turecká prítomnosť v regióne)

Vstúpili sme do zadymeného predmestia Kremnice idúc po ceste, ktorý bol takmer taká zlá ako Štiavnické cesty. Zo stavu ulíc sa dá skutočne uveriť tomu, že obyvatelia týchto baníckych miest mali svoje myšlienky a záujmy tak hlboko pochované v lone zeme, že celkom zabudli  na cestách urobiť nejaké opatrenia aj pre tých, ktorí sú odsúdení na túlanie sa na jej povrchu.

 Krásny pár modrých očí - vždy som miloval modré oči orámované čiernymi vlasmi - nás pozval, aby sme sa vydali do našej izby v hostinci Koruna. 

Najlepšia izba bola už obsadená; ale potom vyššie uvedené modré oči urobili pekné ospravedlnenie a láskavo nám ponúkli  na využitie miestnosti, ktorú oni sami rozžarujú, takže pre mňa nebolo možné nájsť lepšieho ubytovania.

Veduta Kremnice ako vyzeralo mesto zhruba 100 rokov pred návštevou Johnom Pagetom a spoločníkmi

Naše sprievodné listy nám okamžite otvorili všetko to, čo sa v Kremnici oplatilo vidieť.

Staré uhorské príslovie, že „Kremnické múry sú zo zlata, Štiavnické zo striebra a Bystrické z medi“, nás pripravovalo na väčšie bohatstvo, než akým sa teraz môžu pochváliť bane.

Aj keď tu stále pracujú v baniach zlato a striebro, najbohatšie žily sú už vo veľkej miere  už vyčerpané; a značná časť bývalých prevádzok teraz leží pod vodou, čerpacie stroje sa už nepoužívajú. 

Vyčistiť ich by sa nezdalo byť veľkým problémom; ale ďalšou otázkou je, ako veľmi by sa to oplatilo; pretože aj tu, rovnako ako v prípade Štiavnice, boli najvyššie položené žily  najbohatšie. 

Hornina alebo masy žíl sú samý kremeň, skaly sú všeobecne zelenokameň. Tieto bane teraz produkujú asi 15 000 mariek striebra a 250 mariek zlata ročne. 

Šľamovne (67) ktoré sme navštívili, patrili súkromným spoločnostiam, ktoré tu vlastnia najbohatšie a najlepšie bane, a sú určite oveľa lepšie než tie erárne v Štiavnici. 

Horné žľaby ( v nich namontované) zatiaľ nie sú pohyblivé; ale sú si vedomí výhod, ktoré to prináša, a chystajú sa ich postaviť. 

Kremnica si užíva veľké výhody veľkých zásob vôd, za ktorú vďačí arcibiskupovi z Hronu ( myslí sa zo Svätého Kríža) V minulosti sa uhorský primas tešil titulu vedúceho a správcu kráľovskej mincovne, a preto bol do istej miery spojený s baňami. 

Patriotická cirkev na svoje vlastné náklady preniesla vodné toky z Turca do Kremnice, cez (vodovod dlhý) takmer päťdesiat anglických míľ, čím sa do dnešných dní získava bohatá zásoba z druhej strany Kremnických vrchov.

(John Paget pripisuje vznik Turčekovského vodovodu cirkvi, to sa ale v plnej miere nedá takto chápať. Vodovod postavili vlastníci baní v Kremnici)

67. Postup používaný na oddelenie zlata a striebra od horniny, v ktorej sa nachádzajú, je podobný postupu používanému pri výrobe olova alebo medi. 

Kov je z väčšej časti zmiešaný s kamennou hmotou v tak veľmi malých časticiach, že sa dá dokonale oddeliť iba tavením; ale aby sa na to pripravil, najprv sa kladivami rozbije  na kúsky, veľkosti štrku ktoré macadam odporúča na cesty. 

Potom sú vystavené spracovaniu v stupe, kde kúsky prechádzajú pod obrovskými kladivami, ktoré striedavo padajú a zredukujú ich na šľam; ďalej sa nechá prúdiť spolu s vodou cez šikmé rámy, kde sa usadia  častice obsahujúce ťažké kovy, zatiaľ čo ľahší materiál odteká. 

Tavenie odstráni zvyšnú kamennú hmotu a oddeľuje zlato alebo striebro od základných kovov; pretože je pomerne zriedkavé, že akýkoľvek kov sa vyskytuje v čistej forme. Okrem toho sa niekedy praží alebo vystavuje žiaru na čerstvom vzduchu, aby sa odstránili prchavé prvky - síra a arzén.

Na krátkej vzdialenosti za Kremnicou nám ukázali zvláštny úkaz, zosuv alebo prepad hory. Vrchol hory, dlhej asi šesťsto yardov a širokej dvesto, sa prepadla, aby sa vytvorila dolinu značnej hĺbky. Nemohli sme získať žiadne informácie o dátume tejto udalosti, ale do určitej miery rozpráva svoj vlastný príbeh. Lebo kolmý povrch skaly je pokrytý otvorenými ústami starých banských šácht a štôlní, do ktorých v súčasnosti neexistuje žiadny prechod, a ktoré preto museli existovať pred katastrofou. 

Predpokladá sa, že vnútro horstva bolo procesmi sádzania ohňom natoľko vyhĺbené, ako som to videl v Štiavnici, že po odstránení prírodných podpier došlo k prevaleniu nadložnej škrupiny miernym zemetrasením. 

Ale T si myslí, že je pravdepodobnejšie, že to bolo spôsobené zemetrasením so značnou silou, ktoré muselo najprv rozrušiť horniny, a potom ich zhltli v priepasti, ktorú vytvorilo; pretože na svahu kopca, takmer až do mesta Kremnice, je roztrúsených asi sto obrovských blokov bieleho kremeňa - celý povrch skaly vystavenej pádu je z toho istého kremeňa. 

Vyzerá to celé viac ako zrúcaniny nejakého sicílskeho chrámu, než je obvyklé umiestnenie masy hornín, a ktorého vzhľad nie je možné v tomto prípade nájsť.

Kremnické veľprepadlisko Šturec na kresbe  z knihy Borovszkého k Miléniu Uhorska 

 Na tomto svahu sú stopy bývalých budov, ktorých vek vybudovania určite musel predchádzať súčasnej polohe masy kameňa, o ktorej som hovoril; a je veľmi pravdepodobné, že to boli banícke budovy a že  boli zničené súčasne s baňami. 

Nezávisle od tejto úvahy, že na exponovanom povrchu nie sú žiadne stopy po veľkej dutine, boli Rimania príliš zruční baníci na to, aby sa vystavili takémuto ohrozeniu. Tento názor potvrdzuje aj vyhlásenie nášho sprievodcu, že na druhej strane hory došlo k podobnému prepadu hoci tam neexistujú žiadne bane, a priestor, ktorý vytvoril, teraz slúži ako prírodná vodná nádrž.

(John Paget pred návštevou Kremnických a štiavnických baní ponavštevoval prastaré Dácke a rímske bane na zlato v oblasti Rosia Motana, preto je presvedčený, že staré baníctvo možno v Uhorsku takmer všade pripisovať Rimanom. Dôkazy na rímske baníctvo drahých kovov na dnešnom Slovensku sa zatiaľ nepodarilo nájsť, u nás sa jedná skôr o staré baníctvo keltských a germánskych kmeňov, je zrejmé že aj ranní slovania dobývali a spracúvali miestne kovy a rudy )

68. Z poznámky od Engela (Geschichte von Ungarn, kapitola III. str. 61) konštatujem, že v roku 1443 došlo k veľkému zemetraseniu v Uhorsku, Poľsku a Čechách a že ním boli veľmi poškodené bane v Uhorsku; takže je pravdepodobné, že to môže v Kremnici určiť dátum prepadnutia baní.

V Kremnici sa má sústreďovať všetko zlato a striebro vyrobené v Uhorsku (alebo má byť zmincované), či už je získané súkromnými osobami alebo erárom. 

Uhri vždy mali ,a majú dodnes najväčšiu hrôzu zo zlata a striebra, ktoré opúšťajú ich krajinu, a pevne veria, že by všetci mali zbohatnúť, ak by to dokázali, a nechali by ich doma. Preto sa v rôznom čase prijalo veľa zákonov s ohľadom na dosiahnutie tohto cieľa, a okrem iného aj tie, ktoré robia z mincovne v Kremnici imperatív.

 Suma ročne vyťažená v Kremnici je asi 250 000 libier šterlingov (2 500 000 florénov, približne); je však pravdepodobné, že je to oveľa menšie množstvo ako je skutočne vyrobené množstvo, pretože je známe, že veľké množstvo kovov si našlo cestu do Viedne vo forme tehál  - okrem uznávaných 267 mariek zlata a 17 812 striebra - z ktorých sa národu nerobí žiadne vyúčtovanie.

Zlato a striebro, keď sa privezú do Kremnice, sa zmiešajú v roztavených hmotách v rôznych pomeroch podľa oblasti odkiaľ pochádzajú: tu sa oddeľujú varom v kyseline sírovej, čo znamená, že sa vytvára síran strieborný, zatiaľ čo zlato zostáva čisté a kyselina sa znova oddelí od striebra vápnom.

(John Paget sa tu pravdepodobne mýli: striebro sa v kyseline sírovej rozpúšťa veľmi neochotne. Môže sa však jednať o variantu precipitácie striebornej soli síranu strieborného  -nerozpustnej vo vode z oddeľovania zlata a striebra pomocou kyseliny dusičnej ktorá sa so striebrom zlúči na vodorozpustný dusičnan strieborný. Ak sa na dusičnan strieborný naleje kyselina sírová, vzniká síran strieborný nerozpustný vo vode .) 

69 Proces zmincovania, ktorý umožňuje rozdielnosť funkcii strojových zariadení, je takmer rovnaký ako  všade. Kov sa rozvalcuje na tenké platne, vyseknú sa okrúhle kúsky , zredukujú ich na hmotnosť jemným uberaním, vyčistia sa v parách vína a potom sa vyrazia. Raziace lisy, ktoré sa v súčasnosti používajú, sú nové, vyrobené vo Viedni podľa pruského modelu; ale nefungujú dobre, razidlo neklesá naplocho na mincu. Toto by mohlo byť napravené veľmi jednoduchou zmenou strojového zariadenia; ale hovoria, že tu nemajú žiadneho mechanika, ktorý by to dokázal, a preto budú aj naďalej nejaký čas zbytočne opotrebovávať raznice Striebro sa väčšinou vyrába na kúsky dvadsiatich grajciarov (zwanzigers) a zlato na dukáty a poldukáty.

Nie je nepravdepodobné (ako navrhuje Hene), že by  vzácne kovy, ktoré sa takto spájajú v rôznych pomeroch, nazývali Gréci EAEKTPON; lebo pokiaľ vieme, nevedeli o spôsobe ich oddeľovania, a preto mohli použiť iba to, čo sa našlo v čistom stave.

Ráno sme sa  už chystali opustiť Kremnicu, ale pán, ktorého láskavosťami som sa už zadlžil za jeho veľké - nám prejavené pozornosti, prišiel, aby mi povedal, že by som mohol vidieť takzvaný Silber-blick.
To  sa  stáva  iba raz týždenne, a zriedkakedy v čase vhodnom aj pre návštevníkov. 

Bola to teda príležitosť, ktorú sme si nemohli nechať ujsť.

Ilustrácia z interiéru Kremnickej Huty z Pagetovej knihy

Bolo práve načase. 

V gigantickom kotli pece bola roztavená hmota tekutých kovov - zlata, striebra, olova a medi - nad povrchom ktorých v obrovskom páre neustále prúdili plamene.

Cieľom tohto procesu, ktorý trvá štyriadvadsať hodín, je oddeliť ušľachtilé od obyčajných kovov, čo sa uskutočňuje ich oxidáciou. 

V okamihu, keď je oxidácia olova v striebre dokončená, sa po celom povrchu tekutého kovu šíri jasno modrý až modro-biely kovový lesk, ktorý robotníci uvítajú bez najmenšieho nadšenia , pretože to pre nich znamená len to, že ich dlhá a namáhavá úloha čistenia kovu je dokončená.

Znečisťujúce kovy sa potom nechajú vytekať do prúdu teplej vody, ktorá prechádza zlatom a striebrom, aby ich ochladila, tuhý kov sa vyberie, rozreže sa na tyče, odváži sa a odošle do mincovne, kde je zlato a striebro oddelené, ako už bolo opísané, a zmincované. 

Huty Kremnice sú najlepšie v Uhorsku: namiesto bežných mechov majú dúchadlá dvojité, valce poháňané vodou, ktorých konštrukcia udržuje konštantný dúchací prúd vzduchu; a stratu olova namiesto zvyčajných dvadsať funtov , v Kremnici znížili na dvanásť funtov.

Koniec kapitoly venovanej Kremnici, v ďalšom sa venuje uhorskej šľachte

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preklad Karsten Ivan, október 2019

Preklad z angličtiny do slovenčiny je autorským dielom K.Ivana. 

Preklad textov je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač alebo iné použitie tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Použitá literatura:

John Paget: Hungary and Transylvania 1839, vydal John Murray v roku 1850 , sken

https://ia802906.us.archive.org/25/items/hungaryandtrans02pagegoog/hungaryandtrans02pagegoog.pdf