Vianočné zvyky v Hodruši - z monografie Víta Priesola : Banská Hodruša (2010)

 

Uplynulo síce len 10 rokov od vydania monografie, ale už sa stala klasikou, a jej autor, Ing. Priesol už žiaľ celé roky nie je medzi nami. 

Máme Vianoce roku 2020 v takzvaných Covid bublinách, a tak nezaškodí si niečo z tejto publikácie o miestnych vianočných zvykoch. 

Medzi banícke Vianočné zvyky patrilo napríklad držanie slávnostných služieb božích s aušusníkmi miestneho Baníckeho bratstva Božieho Tela s aušusníkmi  facigermi , ktorí držali zapálené sviece v špeciálnych držiakoch nastúpení v aušusníckych umiformách (nemeckých - bielych, uhorských  červenobielo zelených, aj rakúskych - čiernych. 

Hodrušskí aušusníci nastúpení  na slávnostnej Vianočnej omši vo farskom kostole sv. Mikuláša v Banskej Hodruši v roku 1938 

Miestne zvyky Vianočné ohľadom kolied sú v podstate zhodné so stredoslovenskými zvykmi na Tekove, Honte a v Zvolenskej stolici. 

Ing. Priesol zachytáva Vianočné tradície takto: 

Štedrý večer

V Hodruši sa Štedrý Večer  začínal o 18. hodine spoločnou modlitbou Anjel Pána. Darčeky pod slávnostne vyzdobeným stromčekom s doma vyrobenými salónkami a ozdobený malými sviečkami kedysi nebývali. 

O to viac bolo detskej radosti. Po moditbe mamka všetkým rozdala oblátku s medom. Otec nalial po štamperlíku hriateho (pálenka zmiešaná s karamelizovaným cukrom, prísadou boli voňavé klinčeky a iné koreniny) . Potom sa podávala kapustnica s hríbami a opekance s makom alebo bryndzou. Aj keď priamo v hodruši bolo veľké jazero, ryba sa na Štedrý večer nejedla. Tento zvyk sa zaviedol až po 2. svetovej vojne. Potom sa spievalo a odbavovali sa vianočné zvyky a tradície, spomínané nižšie.  

" Hodrušský rodák, neskorší kňaz, dekan a kanonik Emil Scheimer, ktorý v rodnej  Hodruši v kruhu svojej rodiny prežil prvých 22 rokov svojho života (1924 - 1946) si na toto vianočné bdobie spomína takto: 

Vianoce mali svoje rodinné čaro, prechovávali sa zvyky a rôzne tradície. Nacvičovali sa divadlá. Ich príprava sa začala už v adventnom období. Mládež sa vtedy schádzala u vtedajšieho hodrušského pána  rechtora Jána Spišku.  Bol to neobyčajne múdry človek. Pomáhali sme, , keď sa u neho piekli vianočné oblátky aaj tento čas sme využili na prípravu a nácvik vianočných veršovaniek, spevov a kolied. Okrem toho bolo zvykom vo vianočnom období chodiť s Hadom, Hviezdou, s Murínom a s Betlehemom. 

Chodenie s hadom. 

Skupina mladých chlapcov chodila na Štedrý večer po domoch s hadom a pritom jeden z chlapcov s hadom manipuloval tak, že pri speve opisujúcom "hriech Adama a Evy v Raji!  hada pomocou pružiny (v skutočnosti to bola drevená konštrukcia - pantograf) vysúval a sťahoval podľa potreby do taktu piesne. Had bol oblepený papierom a z drevených latiek bol vyrobený tak, aby sa dal rozťahovať a sťahovať. Had mal zväčšenú hlavu a v čeľusťovej časti mal červené svetlo  alebo jeho hlava bola zakončená klinčekom, na ktorom bolo nastoknuté jablko. (Iné opisy hovoria, že had mal v pysku jablko umelé alebo skutočné, a sviečočku v červenom kelímku mal na hlave) 

Fotografia "hada" z  fondov Ústavu Etnológie SAV - Tekov

Pri vystúpení chlapcov sa spievala veršovanka, ktorú vedeli všetky deti: 

Milý Pán Boh šiel do raja , stvoril Evu aj Adama

Všetky stromy užívajte , len ten jedon zanechajte

ktorý stojí prostred raja, bielym kvetom zakvitáva. 

Učinil sa diabel hadem, zviedol Evu aj s Adamem,

Tu máš Eva toto jabko, veď je ono velmo sladkô

Eva dala Adamovi, ako svojmu manželovi

Ked to jabko okúseli, hneď von z raja íst museli

Dal im Pán Boh rýl, motyčku, aj semiačka po uzlíčku

Tu orajte, tu kopajte, tu si na chlieb zarábajte

Kými si chleba nadobudli, do chuti sa vyplakali

Nak ná nežrje večný plamen, uchovaj nás Kriste, amen. 

Išlo o biblický výjav , v ktorom Had bol zvodcom a príčinou hriechu prvých rodičov. Ako odmenu deti spravidla dostávali peniaze. 

Fotografia Martina Slivku z "chodenia s Hadom " v Hriňovej, zo stránky www.dobranovina.sk 

Chodenie s hviezdou. Ďalšou vianočnou tradíciou (od Štedrého Večera až po Nový rok) bolo chodenie s hviezdou. Hviezda sa vyrobila úpravou sita na múku, k obruči sita boli prirobené rohy šesťcípej hviezdy oblepené papierom  a vo vnútri sita bola zapálení sviečka . Celé sa to nieslo na tyči. Odrastenejší   chlapci chodili s hviezdou do rímskokatolíckych rodín a spievali: 

Čo znamená tamto nového, nevidel som tam miesta žiadneho. 

Vidím ludí sa tam ponáhlat, niečo novýho idú tam hladat. 

Vtáčkovia lubivým hlasom spievajú , trúby anjelské už zaznievajú. 

Nigdy, nigdy to nečinily, aby v npoci, v noci trúbily

Anjel v noci krásne sa vznáša, šetkému stvoreniu radost prináša

Sláva na výsosti Bohu, na zemi pokoj ludu

On sa narodil práve v polnoci, ktorý má všetko vo svojej moci. 

Chválu, slávu vzdávaj stvoreniu, bo na svet prišlo ludom spasenia. 

Chodenie s murínom:  Išlo o ďalšiu vianočnú tradíciu , ktorá pripomínala Troch kráľov: Gašpara, Melichara a Baltazára. Všetci traja boli oblečení ako králi s papierovými korunami a hviezdami na hlavách , oblečení v dlhých bielych košeliach a opásaní farebnými stuhami. Baltazár bol začiernený ako "murín" , teda černoch. Koledníci vošli do domu a spoločne spievali: 

Dobre sa mávajte , z bohom zostávajte, 

tu všetci domáci, vy drahí rodáci! 

Nech Vás Boh požehná a dá Vám spasenia

dá všeho hojnosti , dla Vašej žiadosti. 

Nech zošle anjelov, tých dobrých priatelov, 

aby Vás každýho chránili od zlýho!

Pochválen pán Ježiš Kristus, amen!

Chodenie s Betlehemom: 

Medzi najznámejšie vianočné tradície patrilo chodenie s betlehemom. Bolo to akoby malé divadlo, kde vystupovali štyria valasi, bača, anjel s maštaľkou a so Svätou rodinou. 

Pred domom sa spievalo: 

Jeruzalem mesto svatuo, kde slniečko žiari zlatuo, na Libanon sa opiera

Tá otčina je vlasť naša, ta sa spev náš dnes zanáša, ta z nás každý pozerá. 

V tých údoliach Betlehema, kde pastierstvo psoty nemá, 

kde lud žije v hojnostikde sú nivy bujné naše, kde koliby aj salaše, 

majú mlieka hojnosti, ta z nás každý pozerá.

Kde sa blyští hrad Sióna, s kvietím šerí vreh Cedrónam palmy kvitnú spanilé

hla z tých krajov pochádzame, tam príbuzných svojich máme, tam rodisko je milé. 

Pochválen buď Ježiš i Márie meno

v dňoch týchto dnoch sviatočných nak je zvelebenuo, 

bo celé krestanstvo v dnoch týchto sa chystá, 

oslávit pamiatku narodenia Krista

Šetko v srdci plesá s duševnou radostou

nad touto po celom svete dnes slávnostou

aby sa to s velkou pobožnostou hralo

čo dakedá v skutku sa v Betleheme stalo...

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Časti   písané kurzívou sú citácie z knihy 

Ing. Vít Priesol : Monografia Banská Hodruša

Vydal Aprint s.r.o. Žiar nad Hronom v roku  2010, 

ISBN 978-80-970413- 3-5

citácie zo strán 116-117  

Časti písané modrým písmom sú doplnky, poznámky a úvod K.Ivana

     

          

Epidémia Cholery v Štiavnických vrchoch 1831 a jej paralely s Covidom

Úvod predkladateľa: 
V nižšie uvedenom texte sa môžete začítať do textu časti ručne písanej Kroniky Ignáca Opluštila
opisujúcej udalosti okolo cholerovej epidémie v Štiavnici a okolí. 
Čo sa v skratkestalo? 
Cholera sa šírila od Poľska, úrady cisárstva si uvedomili, že epidémia
sa šíri zo znečistených studní, a tak ich dali dezinfikovať chlórovým vápnom. 
Niekto vypustil dezinformáciu, že páni trávia studne, lebo sa chcú
zbaviť poddaných, zákazom zhromažďovania na trhoch a bohoslužbách ich chcú
vyhladovať a rozoštvať – následkom prudkého šírenia dezinformácii vypukli vzbury,
rabovačky,vraždenie a násilie, na východnom Slovensku a v Budapešti.
 Skolabovalo zásobovanie potravinami, následkom čoho mohla epidémia nabrať na sile
a nerušene sa šíriť. Nepokoje musela nakoniec potlačiť armáda silou. 
História sa kvôli hlupákom šíriacim dezinformácie opakuje aj po 189 rokoch.
 Kto sa nepoučil z minulosti, je odsúdený tie isté chyby opakovať znovu a znovu za
cenu ľudských obetí.
Tu je text – mierne upravený výmenou niektorých písmen aby bol ľahšie čitateľnejší. 
Nad niektorými vecami spomínanými v texte sa môžeme dnes pousmiať, ale podstata faktov
zostáva.      

1831 w mesici Juniusa se počala sa strassna nemoc cholera, kteru Turci donesli z
Indie, Russi z Tureckej, a Russi tež nakazili w Polskej vojne Poliakov a s Polskej
ju donesli do Uhrow, kteri wsselijake towary dowažali, tez aj kupovat chodili,
tak prišla ta choroba aj do Pesti. Cholera skrze kteru se welika rebelija
zburila, mezi sebu jeden druhého mordovali, kdo čo mal - prisel druhi hladowiti
nasilu mu z pred ust wzal, jestli se bránil tak ho aj zabili, nebo remeselnicy
swoju čelad a towarissow odprawili, pani swich sluhow popustaly, a wen z mesta
nikoho nepustili; tadnu tež nikde nesmel, nie na potrawu donesti, tehdi wjac od
hladu jako od koleri mreli. 
Wisse tristo mrtwich nalezli po tej rewolucii čo mezi sebu maly. V meste w Pesti
každodene we wjac mestách podpalovaly, až pokud wojsko neprišlo tech rebelantow
uspokojiti, a to boli žjaci, juriste a remeselnicy popraweni. 
1831 roku jako ta kolera se bližila ku Stawnici od Orawi a Bistrici, w mesici júly we
štvrtok prissel taký patíjnt že žaden bez pasu nesmel ani ze swojej dediny
wijiti, ani wiwjesti, ani donjesti, tak bolo na štwrti den w sobotu w tom tižni
múka po 17 zlatich, a to len maličko bolo, čo mali len zloženo na majeri..

Tenkrat mnoho ludi od hladu pomrelo náhle, okoličnich dedinách, a tež aj
pocesnich mnoho dala wrchnost otwarat, aby zwedeli čo je za nemoc snad mor,
nebo ta kolera, ale nenalezli u mnohich len zelinu surowu. 
Nekteri ktery horucý newipečeni chljeb pojedli, to se jim sprawilo na jednu hrtsu w žalúdku, tak že
ani žaludek nemohel trowit, a swoju circulatiu mati, tak na nahlc taki ludja
zomreli. 
W tom se počali tje kordoni nazwanje. 
Kordon to bila búda z dosák zbita, aby w deždi nemokel, a dwa preprawky aneb komori
spravilili pre tich prichazajicich, kteri bil zdaleka, bárs aj mal pas, ak
nebil od doktora, nebo balbjera podpisani, že je ze zdraweho kraja, nebo mesta,
tak ho zatworili do takowej komori, aspoň za tri dni. 
Pri mestách ale boli takowe domi a držali v nich za 14 dni, a ten dom sa menoval contumatia. 
A ked takiho pustili ven, tehdi ho jednow mastow namastili celiho, a jeho ssati wssetke
wikadili, a tak sa smel oblject a dostal dokonali pas na dalssu cestu. W tem
roku bolo welmi mokré leto, welike príwali, dluho trwajici dast, mnoho zbožia
woda sebe zobrala, čo bolo pri Hrone nebo pri potokach, tež sena, kapusti,
konope, a čzo najslo zobralo. Tenkrat boli Levice, Batovce, Zwolen, Bistrica,
Krupina zawjac tiznow zatworenje, kde ani wen, ani dnu zadného nepustili, abi
sa cudzi ludja nenakazili.
19 augusta začala kolera aj na Pjargu, potom Stiawnicí a czo pod Stiawnicu prislúcha a za 
celich ssest tiždnou pokad kolera trwala, nebolo zadného wetra, len také belasé dimy stali 
v povetrí, a slnce také smutno swjetilo; bez jeho jasnosti.
Doktori ale wedeli powedat, kedi pride kolera, pred pjatima tižni skorej, a bolo tak mezi
ludma hovorené, s tej studni nepite, nebo tam je otrawa nasipana. 
Ale aj tak bolo, že z nekterej wodi ked sa napili že hned na tom meste zrenja a hnatja
dostali, pri tom aj dawili a komu hned nedali komilne, to jest harmančok wareni
pit uss taki hned začal w celem tele černjet, a museli ho vizlect a cele telo
chitro rajbat flangelom, a to thé často pit musel, tedi taki bol ešte
oslobodení od smrti, ale kteri nemal hnedky opaternost, za ssest hodin bol mŕtvi, očernel a 
hneď  začal aj hnit, a weliki smrad bol w celom dome, že se hned i jini nakazili. 
Táto vyššie uvedená časť o sčernení nakazeného by sa mohla zdať byť prehnanou, ale je zdokumentovaná v mnohých lekárskych záznamoch

 Nejprw začali len staré žobráke mrety, a to jich pet prwi den zomrelo,a čo každej na
umirajucem zwončeku cengaly, to taký strach mezi ludma powstal, že snad wssecy
za krátky čas pomrjet museju. A to zwonenja pri pochowawany tež welky strach
spusobilo, tak ale hned zakázali cengat pri umirani aj pri pochowawani.
 Potom dali v cintoríne jednu búdu z dosák spravit a hned jako umrel jedon, 
položili ho do truhli, a ta ho zawjezli, nebo na kralowsky unkest truhle robili aby wzdi na
hotowe bolo, ked jeden umre.

Wozilí jich preto, nebo sprwu nosili ludja do cintorína, ale ponewadz welmi
dussali, tak nekteri pochoreli, aj zemreli, tak potom wozit dali. A w tej búde
boli až do druhiho dna, a potom ich do hrobu ho položili, a to do posledku aj
osobitne jich pochowali, abi sa tje hrobi wjac newikopawali. A to len bez
kňaza, bez spiewanja, bez zwonenja. 
Na Ondrejschachte, čo bola pekáma kralowska, tedi ten dom prazni stal, a potom
spravili sneho spital pre tich korelistow, tam bolo osem aj dwadcat postjel s
paplonami prikrite. Bol tam jeden balbjer a jeden apatekar a dwe ženi čo
opatrowali tich chorich, a kde w dome jeden ochorel len išli powjedat pánu
ferwaltjarowi, tak dal cedulku do mastale a hned kone z wozom pre takého
nemocného jissli, a ta ho odwjesli, ta hore ho odnjesli, a začali ho opatrowati.
Cholerová nemocnica v Pešti

Jesli ho oslobodili, tehdi ho po ôsmich dňoch domow pustili, a kteri tam
zemrel, tehdi ho na Dolnú Rowen pochowali, nebo tam aj cintorin poswatili aj
kríž postawili, nebo taki hrob sa nikdi wjac nesmje otworit, nebo bi ta kolera
se zase začala; tak jako od morowej rani ked otworja hrob. W ten čas ,kteri mal začo,
žadennepil wodu, len wino, nebo palenwo, a taki aj boli zdravi, ale od wodi pijačow
mnohi pochoreli a pomreli. 
Na Pjargu jich zomrelo 36 za šest tižnow, ale sme mali welmi opaterneho felčara,
ten si nestežoval, hnedky jissel kde jeden ochorel, bars aj w noci bolo, ku
takému chorému, a pritom bol múdri, ten welmi mnoho od smrty ochránil, a bolo
by aj wisse 200 wjac umrelo. 
Edit autora blogu: Kto si chce o epidémii prečítať viac, nižšie uvedené linky uvádzajú viac 
podrobností o šírení epidémie a vzburách spojených s totálnym nepochopením opatrení monarchie
 a šírením hlúpych dezinformácii.   
-------------------------------------------------------------------------------------

Použitá literatúra a podklady: 
Letopisy Matice Slovenskej z roku 1905, časti z Kroniky Ignáca Opluštila : krátené, vynechané 
niektoré menšie časti textu nepodstatné k meritu veci- opisu priebehu Cholerovej epidémie 1931 v okolí
Banskej Štiavnice. Pôvodný text je upravený pre lepšiu čitateľnosť v dnešnej dobe.
https://korzar.sme.sk/c/4680959/vychodoslovenske-rolnicke-povstanie-v-roku-1831.html

https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDchodoslovensk%C3%A9_ro%C4%BEn%C3%ADcke_povstanie

 http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/cholerova-epidemia-v-uhorsku-si-vyziadala-1-milion-obeti

 



 

Význam Štiavnických banských závodov a koľko sa vyťažilo kovov do vojny

O tom koľko sa vlastne v jednotlivých storočiach vyťažilo kovov v Štiavnických vrchoch, Kremnických vrchoch, v Slovenskom rudohorí , v Karpatskom oblúku celkom, a aký to malo vplyv na štátne bohatstvo Uhorska, Rakúskouhorska či hoci Svätoplukovej ríše existuje dosť materiálov

O tomto všetkom sa už popísali tony papiera, prerozprávali sa celé týždne prednášok na baníckych, úpravárenských, numizmatických, ekonomických a bohvie ešte akých sympóziách a konferenciách.

Pritom je to stále živá téma, rôzni odborníci a amatéri sa pokúšajú vyhodnotiť alebo odhadovať objemy či tonáže rudy, priemerné obsahy vzácnych kovov v rude, obsahy zlata v pieskoch a štrkoch panenských riek a potokov pri ryžovaní.

Pravdu povediac, v nie celkom dávnej minulosti som mal tiež podobnú ambíciu naliať svoj pohár vody do rybníčka diskusii na túto tému, ale nakoniec som od nej upustil. Jednak je to kvôli potrebe kompilácie obrovského množstva dát, a na druhej strane tu máme obrovský objem viac či menej vierohodných odhadov ťažieb drahých kovov pred 16. storočím, ktoré bývajú väčšinou skôr menej presvedčivé, ale zato často neodôvodnene nadsadzované. Inak povedané, o množstvách zlata a striebra, ktoré sa vyťažilo do konca 15. storočia na Slovensku toho veľa nevieme.

Odrádza ma aj to, že sa k tejto "bulvárne zaujímavej" téme okrem skutočných odborníkov často vyjadrujú aj neodborníci, ktorí v skutočnosti v teréne nerozoznajú zlato od chalkopyritu.
Viete kto je odborník v odbore? Ten kto daný odbor vyštudoval  a celý svoj profesný život sa problematike v odbore venoval. Ten čo odbor len vyštudoval, ale nikdy v ňom nerobil -alebo robil veľmi krátko - nie je odborník, v lepšom prípade je len profesne informovaný. Pseudoodborníkov na kadečo sú na sociálnych sieťach milióny.

Jedným z najväčších odborníkov na baníctvo , technológie, históriu baníctva a banské stroje v revíri bol Ing. Ladislav Sombathy starší, ktorého zajtra odprevadíme na poslednom fáraní, a na ktorého pamiatku tento príspevok venujem. Ing. Sombathy bol v čase, keď bola vydaná publikácia, z ktorej citujem, už študentom gymnázia v Štiavnici, a tesne po II. svetovej vojne po dokončení štúdii v Bratislave, Příbrami a Ostrave pracoval v Štiavnici pod viacerými veľduchmi slovenského baníctva , čo nemôže povedať ani nikto z oveľa mladších dôchodcov. Fáral v baniach, do ktorých sa už dnes nikto nedostal ani už nedostane.   Zdar Boh !

Rýdze striebro zo Štiavnice. Foto: Elel

Rýdze zlato z Hodruše- Rozália bane. Foto a vzorka: M. Števko

Pozrieme sa, ako problematiku množstiev vyťaženého zlatostriebra hodnotili profesní odborníci - baníci v roku 1939 v Sborníku spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus zväzok 2,  odteraz už citujem , poznámky pridané modrou farbou písma sú moje poznámky:
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
" Význam slovenských drahokovných baní dnes a v minulosti"

Často sa stretávame s otázkou po príčinách zániku starej slávy slovenského -drahokovného- baníctva. Odpovedá sa na ňu rôzne, a skutočne bolo viacej príčin. Ako príspevok k tejto otázke nech slúži nasledujúci, bárs len kusý číselný prehľad o výrobe v Banskej Štiavnici (rozumej dnešnej Štiavnici, Piargu, Belej, Hodruši a Vyhniach)  a niekoľko poznámok k tomu.

Vidíme, že  ťažba baní  - čo je prirodzené - značne kolísala.
Najväčšej výroby dosiahnuté bolo v rokoch 1859 - 1863; v ročnom priemere 342 kg. zlata a 10 206 kilogramov striebra.
   Vrchol ťažby padá podľa toho do dôb nedávnych, perioda "starej slávy" stredovekej nevykazuje ťažbu väčšiu! Odkiaľ tedy veľký hospodársky význam starého dolovania?

   Vysvetlenie dáva srovnanie reálnej ceny drahých kovov.
Zo začiatku 17. storočia , z roku 1616 máme napríklad o Jáchymovských mzdách presné údaje, podľa ktorých obnášala mzda haviarska týždenne "nie viac ako 15 bielych grošov" , šmelcírom sa dostávalo 14 bielych grošov , šichtmajster má za celý deň 12 hodinový :

pri počte               2 robotníkov      4 biele groše
"  "                        3   "                    6  bielych grošov,
"  "                        4 - 5 "                8   "  "   
"  "                        6 - 7 "               10  "  "
"  "                        8 - 9 "               12  "  "
"  "              viac ako 9  "              14 - 16 "  "

Akú hodnotu predstavujú tieto mzdy?

Smolík vypočítal váhu jednej pražskej (českej) hrivny na 253, 17 gramov striebra, Luschin na 252,97 gramov striebra, okrúhle teda 253 gramov striebra. Z jednej hrivny razilo sa vtedy 240 bielych grošov, jeden groš vážil približne 1 gram.
Jakosť (rýdzosť) striebra bola však len 0,390. Jeden groš obsahoval preto okrúhle 0,4 gramov striebra.

Haviarska týždenná mzda, rovnajúca sa 15 bielym grošom , zodpovedala podľa toho 5 gramom striebra. Dnešná haviarska týždenná mzda , asi Kč. 200 zodpovedá však okrúhle 600 gramom striebra!

Keď predpokladáme , že robotnícke mzdy dnes i vtedy museli kryť existenčné minimum , máme v tom približne merítko pre pokles ceny (zmennej hodnoty) striebra: pred 300 rokmi bola asi 100 krát tak veľká, ako dnes! 

Pre zaujímavosť : reálna cena 1 gramu striebra v zliatku v deň písania tohto príspevku  bola 0,51 € 
Ak rátame priemernú čistú mzdu slovenských baníkov pracujúcich v drahokovnom baníctve, za jeden týždeň zarobia priemerne okolo 250 € , teda za týždennú mzdu si teoreticky môžu kúpiť 490 gramov striebra - skoro pol kila bez 1 deka.

Cena zlata nepoklesla tak silne. Stará relácia zlata ku striebru = 15:1, zmenila sa dnes asi na 80: 1, takže pokles zmennej hodnoty zlata je v tomto približnom pomere menší: nie je 1/100 starej hodnoty, ale asi 1/18. Určité množstvo zlata malo teda pres 300 rokmi asi 18 krát väčšiu reálnu cenu, to isté množstvo striebra cenu asi 100 krát väčšiu.

Znovu pre zaujímavosť: v deň písania tohto článku , počas nevídane vysokých cien zlata na svetovej burze je cena 1 gramu zlata v zliatku na úrovni 51 € . To znamená, že "zmenná hodnota" zlata je oproti striebru opäť na hodnote 1:100 ,ale v zásade platí to čo napísali banskí technici pred 80 rokmi, že dlhodobo aj v dnešnej dobe platí pomer 1:80.  

   Zaujímavé je aj srovnanie štiavnickej ťažby zlata s ťažbou svetovou dnes a v mnulosti. Koncom XVII . storočia ťažilo sa v Banskej Štiavnici priemerne asi 187 kg. zlata ročne.
Svetová produkcia bola vtedy :
                                                  1661 - 1680 asi 9 260 kg ročne ( áno čítate správne 9,26 tony ročne)
                                                  1681 - 1700 asi 10 765 kg ročne

Momentálne je ročná výroba zlata vo svete na úrovni 3300 ton za rok 2019 

Banská Štiavnica dodávala koncom sedemnásteho storočia asi 2% svetovej výroby. V dobe maximálnej štiavnickej ťažby začiatkom XX. storočia bola svetová produkcia v priemere 1901 - 1910  ročne 568 856 kg  - (teda 568,8 ton). Vtedy znamenala Štiavnica cez svoj absolútny vzrast už ani nie 0,1%  svetovej ťažby.
Dnes je to v Hodruši  menej ako promile svetovej ťažby, ale stále je to ročne okolo zaznamenanej najvyššej ťažby zlata v celom revíri uvedenej v tabuľke vyššie.  
Mimochodom, z tabuľkových hodnôt ťažieb uvedených v citovanej knihe je zrejmé , že drvivá väčšina zlata a striebra v najvyšších ťažbách v rokoch 1859 - 1963 išla z Hodruše -Hámrov, nie z dnešnej Banskej Štiavnice a Piargu. 
To uvádzam len preto, aby bolo jasné, prečo Štiavnica nechcela nikdy pustiť Hodrušu zo svojho "starostlivého náručia". Ako vždy, o prachy išlo až v prvom rade. 

Veľký význam týchto baní za starých časov spočíval tedy v tom, že vo svojej dobe tvorili omnoho väčší podiel z celosvetovej produkcie, a že zlato, hlavne ale striebro, bolo vtedy o veľa cennejším produktom, ako je dnes. "
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Použité podklady a literatúra:

Sborník Spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus - predtým Slovenský banský revír, zväzok 2, vydal Spojený banský revír nákladom vlastným , tlač A. Wiesner v Malackách 1939, cit. strany Prílohy "Baníctvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi v číslach" strany 31 až 33.

Ťažba zlata vo svete
https://www.statista.com/statistics/238414/global-gold-production-since-2005/

Ceny zlata a striebra v zliatkoch k aktuálnemu dňu.
www.buillionbypost.eu

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Úvod, poznámky a komentáre sú autorským dielom K. Ivana. Ako už u mňa býva zvykom, originálny citovaný text som v niektorých číslach nepatrne pozmenil, aby som mohol ľahko identifikovať odpisovačov, ktorí si nedajú ani len tú námahu, aby si originálny podklad vyhľadali a vydávajú plagiáty za výsledky svojej práce a úsilia.
Výsledné čísla uvádzané v citovanom prameni sú ale uvedené správne.





   

    

  

Banícke modlitby a modlitbičky používané na území dnešného Slovenska

Baníci boli od počiatku časov silne pobožní ľudia.

 Modlitby využívali ako prosby a žiadosti na Boha, aby im požehnal zemské zdroje, ale hlavne aby ich v hlbinách zeme nezastihlo nešťastie v podobe úrazu, či náhlej smrti zavalením či otrávením a udusením jedovatými plynmi či náhlym prievalom banských vôd.

Okrem modlitieb k Bohu najčastejšie vo forme Otčenáša, ktorý je používaný ako v rímskokatolíckej tak aj evanjelickej cirkvi, sa v rímskokatolíckom prostredí pri baníckom modlení vyskytoval aj Zdravas - teda modlitba k Panne Márii.

Zaujímavým prvkom často uzavretých baníckych komunít sú lokálne banícke modlitby.
Buď sú všeobecné - venované Bohu ako takému, prípadne Svätej Trojici alebo v niektorých prípadoch sú venované aj miestnym svätým patrónom baní - u nás v Hodruši napríklad sv. Klementovi pápežovi.
Tu je jedna zo štiavnicko hodrušsko vyhnianskeho rudného obvodu, presnejšie z Banskej Hodruše:

" Všemohúci , večný Bože, Otec Nebeský, ktorý na dobrých i na zlých slnku Tvojmu svietiť prikazuješ.,  My, tvory biedne a služobníci Tvoji nehodní, skrze syna Tvojho Ježiša Krista, na orodovanie Panny márie a prímluvu svätého Klimenta, patróna nášho, vrúcne Ťa prosíme: 
Ráč podľa najsvätejšej vôle Svojej skryté poklady banské nám otvoriť, prácam rúk našich požehnania Svojho udeliť, ktoré nás obohacuje, úzkosti odďaľuje, a spaseniu nášmu prospešné je. 

Ráč tiež nás dnu i von iducich, v nebezpečenstvách vystavených , od úrazu i škody i od všetkého zlého skrze anjelov svätých brániť a chrániť, aby sme Ti požehnaním Tvojím naplnení, vo viere Tvojej svätej a spravodlivosti života verne a stále slúžili, a po týchto časných prácach  za večnú odplatu Teba samého obdržať mohli. Amen. "

( Text autorovi zaslal Juraj Foltán, ktorému týmto ďakujem)  

Toto je však krátená verzia modlitby Za požehnanie Banské! zo spevníka Jána Ďurdíka z Hodruše, dom č. 149, nájdeného v archíve evanjelickej cirkvi . Paradoxne jedná sa o katolícky spevník z evanjelického archívu, spevník usporiadaný Jánom Záhorom, kňazom arcibiskupstva Ostrihomského, Štiavnica 1876. (Treba si uvedomiť, že vtedy bola Štiavnica aj Vyhne, Hodruša a Banská Belá, a mnohé iné dediny a mestečká. 
Modlitbu zverejnil Ing. Vít Priesol v monografii Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre  , vydanie z roku 2005. Tu je celá modlitba, miestami v inom slovoslede : 

Za požehnanie banské! 
Všemohúci, večný Bože a Otče nebeský, ktorý na dobrých i na zlých slnku Tvojmu svietiť prikazuješ , a Tvoje požehnanie nebeské všetkému stvoreniu hojne rozdávaš: 

My, biedne tvory a nehodní služobníci Tvoji , skrze Tvoju nesmiernu dobrotu a štedrosť , 
skrze nekonečné zásluhy a prenajdrahšiu krv milého Syna Tvojho Ježiša Krista a na prímluvu svätého Klementa vrúcne a pokorne ťa prosíme: 

   Ráč podľa najsvätejšej vôle Svojej skrýté poklady banské otvoriť, 
prácam rúk našich požehnania udeliť, ktoré (nás) obohacuje, úzkosti odďaluje  
a spaseniu našemu je prospešné, aby ke´d nám dobre učiníš, nad nami veseliť sa mohol. 

   Ráč tiež nás dnu a von idúcich v nebepečenstve postavených, 
od úrazu i škody i od všetkého zlého skrze anjelov svätých brániť a chrániť, 
aby sme Ti, všelijakým požehnaním naplnení, vo viere Tvojej svätej a spravedlnosti života verne a stále slúžili, a po týchto časných prácach za večnú odplatu Teba samého obdržať mohli. 
Skrze Pána a Spasiteľa našeho Ježiša Krista, ktorý s Tebou i s Duchom svätým živý je a kraľuje na veky vekov. 
Amen     

Adolf Baláž  vo svojej Diplomovej práci "Spôsoby baníckej práce v oblasti Kremnice" z roku 1976 na strane 74 uvádza: 

"Ešte pred niekoľkými rokmi nášho storočia sa baníci pred začatím smeny zhromažďovali vo väčšej miestnosti volanej "falescimra" 

Tu si posadali na drevené lavice , zložili si z hlavy klobúky a potom si pokľakali pred drevený oltárik v rohu miestnosti, kde zapálili dve sviečky a jeden z nich "predmodlievač" sa začal modliť takto:

"Pane Ježišu Kriste, my teba pokorne prosíme, skrze kríž a umučenie, preblahoslavenú sedembolestnú Pannu Máriu, aby si nás ochraňovať ráčil, od srdca zlého, od zmýšlania falešného, túto cestu našu sám spravuj, telo, dušu nám sám tam varuj. 

Daj nám bezpečne pracovať a von pri zdraví, šťastí sa prinavrátiť. 

Učiníš to pane Bože náš,  ktorý všetky veci vo svätých rukách máš. 

Nech je pochválená Najsvätejšia trojica, Boh otec, Boh syn a Boh Duch svätý. "

Po tomto sa všetci spoločne pomodlili tri razy Otčenáš, tri razy Zdravas a tri razy Odpočinutie Dušičkám.

 Polovicu vždy hovoril predmodlievač a druhú polovicu hovorili  baníci všetci naraz.

Potom nastalo "cachovanie, fales" "

Pokiaľ ste na pochybách, čo je katolícka modlitba "Odpočinutie Dušičkám" , je to pravdepodobne táto modlitbička: (z webu), ktorú ma síce naučila moja stará mama, ale nepovedala mi že sa to tak volá
V: Odpočinutie večné daj im, Pane!

R: A svetlo večné nech im svieti! 

Duše všetkých verných zomrelých, pre milosrdenstvo Božie, nech odpočívajú v pokoji. Amen.Ó, Mária, Matka Božia, Matka milosrdenstva, pros za nás a za zomrelých!

Za zaujímavý fakt považujem aj to, že ak sa v niektorej baníckej oblasti častejšie a dlhodobo vyskytovali niektoré z hrozieb - napríklad zlé banské vetry, či prievaly vôd zo starých banských diel či tektonických porúch - zvyčajne sa to prejavilo aj v texte modlitby.

Ako napríklad v banskej Modlitbe z Kremnických baní (Johannisbergu) zaznamenanej v origináli kihy Kremnica- Kremnitz Dokumentation  nasledovne: citujem

"podľa Ernyey a Karsaia 

O reicher Gott, der du die Erze, auch Wasser und Feuer von der Erde geschmelzet, wir bitten dich, wollest auch unsere Bergwerke aus Gnaden segnen und mit deinen heiligen Engeln beschützen, dass die bösen Wetter die Schächte nicht zerbrechen und von aller Gefahr sicher verbleiben, und wir dann deinen heiligen Namen preisen können ewiglich. 

Amen. " 

V mojom preklade z nemčiny teda modlitba znie takto: 

Ó bohatý (vznešený) Bože, ty, ktorý si roztavil rudy, vodu a oheň v Zemi, prosíme Ťa, aby si požehnal aj naše bane milosťou a chránil nás so svojimi svätými anjelmi. Daj aby zlé vetry nenarušili (naše) bane a ochráň nás pred všetkým nebezpečenstvom, aby sme mohli  chváliť Tvoje sväté mená, až na veky- vekov. 

Amen.

V modlitbe sa vyslovene uvádzajú "zlé vetry" teda problémy s výskytom vysokých obsahov oxidu uhličitého v podzemí pri zlom vetraní, čo je doložený fakt popísaný v mnohých publikáciách o Kremnickom baníctve

Modlenie Kremnických baníkov pred sfáraním. Z knihy Kremnitz - Dokumentation

Podobne banícka modlitba z medených a železnorudných baní z Liciniec z prekladu Árpáda Lőrincza z maďarčiny do slovenčiny  tiež menuje niektoré ohrozenia baníkov, najmä zlé a zhubné vetry, či škodný pád (pravdepodobne hornín)  : 

„Ó, všemohúci a dobrotivý Pane Bože, od ktorého všetko zlato, striebro, mosadz, meď, cín, železo a všetky rudy i kovy pochádzajú, prosím Teba, požehnaj môjmu do tejto bane vchodeniu a z nej vychodeniu. 

A pomáhaj mi, aby som mohol s hojným úžitkom a prospechom pracovať, a tak seba i svojich domácich poctivo živiť. 

Chráň ma svojimi svätými anjelmi od každého úrazu, škodného pádu, od zlého a zhubného podzemného vetra a od nečakaného časného i večného zahynutia. 

Ak by som ale v bani mal ostať a svoj život časný stratiť, staň sa Tvoja vôľa, potom už chráň dušu moju od večného zatratenia a priveď ju k večnému osláveniu pre Ježiša Krista, Pána a Spasiteľa a Vysloboditeľa nášho. 

Amen.

(Tu ma trošíčku udrela do oka v modlitbe zmienka o mosadzi, preto že to je zliatina CuZn, nie ruda ani prvkový kov, ale verím, že z maďarčiny do slovenčiny to kolega Árpi preložil správne) 

A naradáš ešte dáme modlitbu baníkov z starého baníckeho gemerského revíru Čučmy , stiahnutú z webu Geocaching: 

" Otče náš, ktorý si všadeprítomný, kým zostúpime na spodok tmavej šachty, kde tisíce nebezpečenstiev číha na náš život, prosím Ťa, môj Bože, pomôž mi! 

Svätí patróni baníkov buďte nado mnou ako strážni anjeli, aby po návrate z práce stretol som sa s rodičmi, súrodencami a mojou rodinou. 

Amen."

  

Modlenie baníkov v cachovni pred sfáraním. Foto Sergej Protopopov, pravdepodobne Franz šachta v Banskej Štiavnici, okolo roku 1930  

Bolo by naivné nazdávať sa, že by slovenské banské modlitby boli bežnými baníkmi po stovky rokov odriekané tak, ako sú zapísané v tomto príspevku - viac menej spisovnej slovenčine zo začiatku 21. storočia. Určite v modlitbách zneli nárečové prvky miestne rozšírených dialektov.

Samozrejme, občas sa k tvorbe "baníckych" modlitieb priplietli aj duchovní: Takou je napríklad tento "rozšírený Otčenáš" z facebooku "Malodoly uhelné", kde sa síce spomínajú aj banskí patróni, ale stále je to v podstate umelo extrudovaný "Otče náš"

Edit November 2020 : Vyzerá to tak, že nakoniec je to s tými baníckymi modlitbami celé vlastne inak - preto že mnoho "originál" miestnych banských modlitieb v rôznych krajoch sú len prepisy z jednej knihy. O tom zase niekedy inokedy - už tieto Vianoce!.  
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Blog a preklady -okrem citovaných diel iných autorov-  je duševným vlastníctvom a dielom K.Ivana. Nemožno ho kopírovať a prípadne uvádzať ako svoje vlastné dielo v tlači či na internete. Na prípadné zverejnenie v tlačených či elektronických médiách je potrebné požiadať o súhlas autora.
PS: Zvyčajne ho dávam!
Sharovanie linku na tento blog je nielen povolené, ale aj žiadúce.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdroje informácii a citovaných textov:

Ing. Vít Priesol, : Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre, vyd. Aprint 2005, strana 55.
ISBN 80-968914-5-6 

Diplomová práca Adolf Baláž:  Spôsoby baníckej práce v oblasti Kremnice" 

1976 - Katedra etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 

Nemecká modlitba z Johannisbergu : Rudolf Melzer , Rudolf Kurbel, Johann Rückschloss: Kremnitz - Kremnica - Dokumentation 

vydal: Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken e.V.

Stuttgart 1991, ISBN 3-925692-29-0

Preklad modlitby Licinských baníkov:

Lőrincz Árpád:  Ťažba železných rúd v Licinciach, vyd.  Bányászattörténeti Kutatások Alapítvány Rudabánya, 2019, dostupná ako .pdf na internete

modlitba z Čučmy: 

https://www.geocaching.com/geocache/GC6YNV3_zasla-slava-banictva-v-cucme-i?guid=163367bf-f059-4ffa-8767-f70a85cb4eef

Banícka pieseň z Kremnického Piargu

Rozmýšľal som, kam zaradiť tento krátky blog.
Mohol by byť aj v blogovom rade "Menšie a drobné pamiatky a pamätihodnosti"  ale jedná sa skôr o nehmotné kultúrne dedičstvo.

Pred pár mesiacmi som išiel vysypať mojej mame smeti. Pri smetiakovom stojisku stála na mieste na ukladanie hrubšieho odpadu, ktorý sa nedá vopchať do kuka kontajnera , igelitka s knihami.
Samozrejme že som neodolal a pozrel som aké knihy niekto vyhadzuje do smetí.
Zaujali ma dve knihy, z ktorých jednu som nikdy nevidel.
Tou jednou je veľká hrubá kniha Kremnitz - Kremnica - Die Dokumentation.

Celá je v nemčine. Preto že tento jazyk viac- menej ovládam, pochopiteľne som ju nenechal v smetiakovom stojisku, ale adoptoval som ju do svojej knižnice.

Kniha okrem historiografie a súhrnu poznatkov o nemeckom osídlení tejto časti Hauerlandu obsahuje aj state z kultúry karpatských nemcov v okolí Kremnice.

Zaujala ma tam okrem iného aj text baníckej piesne z Kremnických baní /Johannisberg.
Pokúšal som sa ju na nete porovnať so zverejnenými textami baníckych piesní rozšírených v Sasku a iných nemeckých baníckych krajoch, ale nenašiel som žiaľ nič podobné.

Jedná sa teda zrejme o originál, vytvorený pravdepodobne v Kremnickom okolí. Bohužiaľ, notový záznam k nej v spomenutej knihe Kremnitz nie je uvedený. Možno práve to bude pátracia úloha pre miestnych kremnických montánnych bádateľov.

Ilustračné foto z baníckej omše v Prievidzi z internetu. Zdroj: My Prievidza 

Tu je text Bergmanslied -u z Kremnického Piargu:
citujem:

Bergmanslied von Johannisberg

Nach  Ernyey und Karsai 1880

-----------------------------------------------------

Andachtsvoll in dem Gemüte

flehen wir zu dir o Gott

dessen grenzenlose Güte

sich bewährt in jeder Not

sieh herab von deinem Thron

von dem du zu unsrem Lohn

segnest Fluren,Berg und Tal

Länder, Menschen ohne Zahl

Wer ergründet deine Schlüsse

wer umfasset deine Macht

dort sind Felder, Meer und Flüsse

Berge hier in stolzer Pracht

du bestimmest jedem Stand

seine Pflichten auf dem Land

In der Erde tiefen Schoss

ist der Bergmannhartes Los

Wir befahren Stollen und Schächte

nach Beruf und unsrer Pflicht

Schütze deine treuen Knechte

in Gefahr verlass uns nicht

lassuns dieses niemals scheinen,

gib unserm Fleiss Gedeih´n ,

der des Staates Wohl vermehret

und uns Armen Brot beschert

Brüche, Wasser, matte Wetter

hindern uns gar oft und viel

bis du, Herr, nicht um erretest,

folgt oft Mensch des Lebens Ziel.

Doch gestütz auf deinen Gnaden

fahren wir auf unsern Pfaden

froh und munter jede Stund

in der tiefen Erdenschlund

Wenn wir schrauben, wenn wir bohren

und zum Sprengen füllen ein

sei die Mühe nicht verloren,

bricht der Schuss Erz und Gestein

Wenn wir zünden, lasse walten

Vorsicht, Herr bei Jung und Alten

dass vermieden werden mag

Tod und Stümmlung jeden Tag

Edle Klüften anzufahren,

wünscht der Bergmann immerfort,

um die Tugend zu erfahren

sprengt er hier und stufet dort.

Bricht ins Hangend, bricht ins Liegend,

kämpft mit Felsen immer siegend,

doch von dir komt Glück allein,

wo du willst, schlägt Segen ein.

Segne uns auf allen Strassen,

wie den frommen Abraham,

dessen Schätze kaum zu fassen

die er wandern mit sich nahm.

Dann erbauen wir Altäre,

unz zum Heil und dir zur Ehre,

wie es Abraham getan

auf dem Weg nach Kanaan.

Lass uns Schicht vor Schicht erobern

Gäng und Erz durch deine Gnad,

unsre Ämter, unsre Obern

leite hier durch deinen Rat.

Wenn sie Arbeit uns verdingen,

lass es ihnen stets gelingen,

uns zu geben rechten Preis

und zum Lohn der wahren Fleiss.   

Súčasný banský spevácky súbor Fokoš z Kremnice

A  teraz môj preklad - pochopiteľne neprebásnený - nemám bohužiaľ básnické črevo: 

Banícka pieseň z Kremnických Baní (Piargu)

podľa Ernyey-a a Karšaja (Kurzweila) zaznamenaná okolo roku 1880

-------------------------------------------------------------------------

So zbožnosťou v duši sa k tebe pokorne obraciame ó Bože,

ktorého bezhraničná dobrota sa osvedčila v každej tiesni

Pozri nadol zo svojho trónu, odkiaľ žehnáš našej spásy plánu

horám, kraju i ľuďom bezpočet

Kto sa dopátra Tvojim úmyslom, tvojej bezhraničnej moci

Tam sú polia, moria , rieky, hory v pyšnej nádhere

Ty určíš každému stavu jeho povinnosti na zemi

i v hĺbke lona zeme, kde tvrdý údel baníkov jest

Fárame do štôlní, šácht podľa našich povolaní a povinností

Ochráň prosím svojich verných služobníkov

v nebezpečenstve nás neopúšťaj, ani aby sme na to nepomysleli

Dožič nám v usilovnosti úspech, čo rozmnoží blaho kraja

a požehnaj nám chudobným chlieb

Zálomy, voda a mdlý vzduch pričasto nám v mnohom bránia

Ak ty nás ó Pane neochrániš, ktorý človek nájde svoj životný cieľ?

Veriac v Tvoju milosť fárame do našich štôl,

radi a čulo v každom čase do pažeráku Zeme

Keď šroubujeme, keď vŕtame, a ládujeme na odstrel

nech sa naša snaha nevytráca, odstrel nech trhá rudy a kameň

Keď zažneme cindry daj nám opatrnosť pane

mladým aj starým, aby sme sa vyhli ranám a smrti každodenne

Vzácne žily nafárať si želá baník každodenne,

cnostne ich nájsť chtiac strieľa tu, a seká tam.

Láme v nadloží, razí v podloží , vždy víťaziac v boji s bralami

no len skrz Teba nájde šťastie,

 len kde Ty chceš, tam bude požehnaný.

Žehnaj nám vo všetkých chodbách, ako zbožnému Abrahámovi

ktorý na cestu vzal len sotva pochopiteľné poklady

Potom vztýčime oltáre, nám k blahu a Tebe k cti

Tak jak robil Abrahám na ceste do Kanánu

Nechaj nás šichtu za šichtou raziť chodby a rúbať jarce

skrz svoju milosť.  Riaď naše úrady a našu vrchnosť skrz svoje rady

Keď nám naše šichty platia , daj aby sa im darilo

aby sme mali ozajstnú usilovnosť a správny lôn.

Preklad a úvod: K.Ivan, Apríl 2020

 -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdroj informácii:

Rudolf Melzer , Rudolf Kurbel, Johann Rückschloss: Kremnitz - Kremnica - Dokumentation 

vydal: Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken e.V.

Stuttgart 1991

ISBN 3-925692-29-0

Popis Richarda Brighta o fáraní a strojoch na Leopold šachte 1815

Úvod: V tejto skupine blogov prekladov výňatkov z cestopisov zahraničných cestovateľov pochádzajúcich najmä z Anglicka, som už uverejnil preklady kapitol týkajúcich sa baní v Štiavnickej aj Kremnickej oblasti. 
Nájdete tu príspevky z návštevy profesora Clarke-a z roku 1802, Johna Pageta z roku 1832, aj Granville Colea z roku 1894. 

Zatiaľ tu chýbali preklady zápiskov ďalšieho z anglických cestovateľov, ktorí navštívili Štiavnické a Kremnické vrchy kvôli záujmu o baníctvo, geológiu a mineralógiu. 
Tým cestovateľom bol Dr. Richard Bright, ktorý sa tu zdržal nejakú dobu v roku 1815. Najprv predkladám čitateľovi popis banských strojov a fárania na Leopold šachte v dnešných Štiavnických Baniach, vtedy Windschacht. 
Môžete si teda porovnať poznatky troch cestovateľov s rozostupom 15 rokov po sebe, a štvrtého až o  100 rokov po profesorovi Clarke. 

Kto bol Richard Bright, to si najlepšie v skratke prečítate v tomto blogu:  ttps://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/stare-slovensko-ocami-anglickeho-lekara   

Poďme si teda s Brightom zafárať tam, kde už nikto z čitateľov fárať nemôže, preto že spomínané a popísané bane po viac ako 200 rokoch od jeho návštevy dávno nie sú prístupné:

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

"Nasledujúce ráno o siedmej vyrazil som smerom k bani na Windšachte.

Bol mráz , všetko vyzeralo ligotavo a veselo, keď sme kľukato prechádzali  horskou terasou, po ktorej som sa deň predtým dostal do Štiavnice. 

Asi za pol hodiny sme sa dostali na miesto, vošli sme do domu banského radcu (Bergrat) Pribilu, ktorý bol, ako sa ukázalo, oboznámený s mojou plánovanou návštevou prostredníctvom posla od vrchného komorného grófa.

Ukázal mi malú zbierku veľmi pekných minerálov, niektoré z tohto obvodu, iné z bohatých sírnych baní Haliče, kde je banským radcom jeho syn , a niektoré boli z transylvánskych baní, kde má brata, ktorý má podobnú funkciu. 

Rudy zo Štiavnice a Kremnice sa málokedy vyznačujú akoukoľvek veľkou krásou.

 Preto že hlavným objektom mojej zvedavosti v baniach Windšachty boli stroje, bol som zverený do starostlivosti Oberstkunstmajstra alebo hlavného strojmajstra a oblečený do baníckeho oblečenia , kombinézy a čiapky a do koženej zástery otočenej na zadku. 

Takto sme sa  dostali vyústeniu šachty na povrch, kde je postavený brzdný stroj , ako ho tu menujú, ktorým je vyťahovaná ruda, a všetok materiál na výstuž alebo opravy spúšťané do bane.

Tento stroj sa skladá z dvojitého veľkého vodného kolesa, na ktoré padá voda privedená z vodnej nádrže, dodávaná potrubiami  dolu kopcom. 

Pričom nádrž na vodu leží nad baňou a ako je voda nasmerovaná  padá na jednu alebo druhú stranu kolesa, to sa potom pohybuje buď v jednom smere, alebo naopak. 

Hlavná os vodného kolesa  vyrobená z guľatiny je spojená s valcovými ložiskami, ktoré podopreté na oboch koncoch murivom. 

Na hlavnej osi z guľatiny sú dookola vyrobené z dreva gigantické navíjacie bubny, na ktorej sú protismerne navinuté dve laná ; teda doprava z povrchu na spodok šachty je vedená jedným lanom ktoré sa z bubna odvíja, zatiaľ čo druhé lano sa navíja a vyťahuje materiál von. 

Ovládanie  pohybu tohto masívneho stroja  sa robí pomocou brzdného dreveného kotúča  značného priemeru , ktorý je tiež spojený s hlavným hriadeľom blízko konca, na ktorom pôsobí voda na vodné koleso. 

Brzdenie sa robí pomocou dvoch čeľustí, jednej umiestnenej hore a druhej dole, čo umožňuje ich pritláčanie na brzdový bubon , čím je kontrolovaný pohyb celého stroja, a funguje ako jeho ovládanie.

Práca strojníka stroja, ako aj ovládanie presmerovania vody na jednu stranu alebo druhú stranu vodného kolesa je zverená jednej osobe, ktorá stojí pri otvore šachty a riadi ho celý s ľahkosťou a istotou.

Mojím ďalším predmetom záujmu bolo strojové zariadenie, ktorým sa voda zdvíha z hlbších častí baní do výšky Dedičnej štôlne cisára Františka a preto sme zostúpili do tejto časti šachty Leopold, ktorá je čerpaciemu stroju prispôsobená. 

Zostupovali sme šachtou, ktorá bola úplne kolmá, a celý zostup sa uskutočňoval pomocou rebríkov; každý rebrík mal  dĺžku desať krokov . Potom, čo sme zliezli prvý rebrík, prišli sme na doštenú plošinu, na opačnom konci ktorej boli padacie dvierka, ktoré sa otvorili a po druhom rebríku sme zostúpili o desať krokov nižšie kde sme dorazili na inú plošinu, a tak ďalej.

Takto vyzerala šachta Leopold v čase Brightovho fárania - červená šípka

Týmto spôsobom sme v  zliezli 72 siah hlboko  (cca  150 m  ) pričom sme sa blížili k čerpaciemu stroju, v konštantnom  hluku a uprostred neustáleho kvapkania vody, ktorá si už čoskoro našla cestu cez všetky naše šaty.

 Potom som sa už sústredil na snahu pochopiť jednotlivé časti a spôsob fungovania tohto veľkého stroja (Hellovho vodostĺpcového čerpadla na úrovni  Hodrušskej dedičnej štôlne – Voznická dedičná štôlňa v tej dobe ešte nebola poprerážaná) a potom sme si prezreli spôsob práce niekoľkých skupín  baníkov na ich pracoviskách, nakoniec mi  navrhli vyfárať na povrch.

A takto vyzerala Leopold šachta o 100 rokov neskôr po Brightovej návšteve , už murovaná poschodová stavba s parným strojom namiesto vodného kolesa ako pohonu banského výťahu.Vľavo od veže kostola.  

 Pre uľahčenie výstupu, môj sprievodca  sa ma spýtal , či by som sa odvážil spôsobu vyfárania, ktoré je pre nás povolené ako láskavosť  správcu tejto bane. 

To sme radi odsúhlasili, prešli sme po štôlňach  k ďalšej šachte, kde dal signál strojníkovi, ktorý ovládal laná, ktoré spustili určitou rýchlosťou z povrchu aj s tromi sedadlami upletenými z povrazov a tri veľké maďarské plášte, ktoré zišli dole k nám.

 Hlavný strojmajster sa najprv  obliekol do plášťa a umiestnil sa do jedného zo sedadiel, ku ktorému pripevnil svoju lampu, potom bol povytiahnutý asi päť yardov vyššie.  

Potom som si sadol rovnako ako on do druhého sedla, pevne objímajúc lano, ku ktorému boli sedadlá pripevnené, aj mojimi kolenami, ako som bol inštruovaný; a nakoniec  nastúpil aj tretí, baník, ktorý nás tiež sprevádzal. 

Obrázok fárania v šachte v takzvaných knechtoch - sedadlách upevnených na ťažnom lane šachty https://lh3.googleusercontent.com/-S-2P_XeIcj8/XeeZVxD8b3I/AAAAAAAATss/8GzM0p4MrvgqXMD6RMcpr4G-GHpT75qmgCNcBGAsYHQ/h120/1bd89c6d-79ea-4d59-84c1-1fe1197ed822-04-minersgoingdown_arturgrzybowski.jpg

Náš výstup sme začali smerom nahor, kam sme vyšli čoskoro  s najväčšou ľahkosťou a bezpečnosťou. Táto šachta  bola úplne suchá, a bola pevne obložená vencami výstuže z dreva, zhora až na samé dno. (pravdepodobne sa jedná o šachtu Mária Magdaléna na Vindšachte poznámka prekladateľa)  

Potrebné zásoby dreva sú zdrojom mimoriadnych výdavkov v baniach Uhorska.

 Skaly sú prírodnej povahy, takže sa môžu rozkladať,  preto ich  nemôžu použiť  na murovanú výstuž týchto kolmých šácht a výsledky tesárskej práce, akokoľvek odolné sú, zriedka vydržia viac ako pätnásť alebo dvadsať rokov; a v častiach kde prúdenie vzduchu nie je dobré, je výstuž zničená v oveľa kratšom čase.

Keď sme sa blížili k povrchu, zima sa stala veľmi silnou, a steny šachty boli pokryté ľadom. 

Je to preto, lebo cez túto šachtu prúdi čerstvý vzduch  prechádzajúci do baní; a bolo mi povedané, že intenzita chladu býva niekedy taká veľká,  že je sotva znesiteľná.

Po niekoľkých hodinách pod zemou bolo veľmi potešujúce vidieť znova  slnečné svetlo; ale tí, ktorými som bol obklopil, sa vracajú každý deň do tohto skľučujúceho prostredia a to aj v detstve, preto sotva cítia že je to ťažké.

Baníci sú zvyčajne rozdelení do troch smien, z ktorých každá je pod zemou osem hodín  tí, ktorí  sa musia starať sa o strojové zariadenie zostávajú v bani dvanásť hodín. Celkový počet osôb zamestnaných v tejto bani je okolo 400.
(Jedná sa o baňu Horná Bieberštôlňa, nazývanou romantizujúcimi historikmi aj "Matkou všetkých baní" - poznámka prekladateľa) 

Stroj, ktorý som sledoval v podzemí a ktorý bol ako prvý postavený v Štiavnici okolo roku 1749  hlavným strojným inžinierom Höllom, bol pred vylepšením parného stroja považovaný za najlepšie zariadenia na čerpanie vody z baní,  ktoré boli kedy na svete uvedené do používania.

Takto videl  Hellov vodostĺpcový čerpací stroj v Leopold šachte Richard Bright. Ilustrácia je z jeho cestopisu. O popise vodostĺpcového čerpacieho stroja niekedy inokedy. 

Pokračovanie na budúce 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použité podklady a pramene

Richard Bright:  Travels from Vienna to Lower Hungary (1815)

Published 1818 by A. Constable and company; [etc. etc.] in Edinburgh .

Sken knihy https://reader.digitale-sammlungen.de/de/fs1/object/display/bsb10366871_00001.html

 https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/stare-slovensko-ocami-anglickeho-lekara

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preklad Karsten Ivan, október 2019

Preklad z angličtiny do slovenčiny je autorským dielom K.Ivana. 
Preklad textov je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač alebo iné použitie tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom, kontaktovať možno v priloženom diskusnom okienku

Časti textu uvedené kurzívou sú poznámky a doplnky prekladateľa.