Popis Richarda Brighta o fáraní a strojoch na Leopold šachte 1815

Úvod: V tejto skupine blogov prekladov výňatkov z cestopisov zahraničných cestovateľov pochádzajúcich najmä z Anglicka, som už uverejnil preklady kapitol týkajúcich sa baní v Štiavnickej aj Kremnickej oblasti. 
Nájdete tu príspevky z návštevy profesora Clarke-a z roku 1802, Johna Pageta z roku 1832, aj Granville Colea z roku 1894. 

Zatiaľ tu chýbali preklady zápiskov ďalšieho z anglických cestovateľov, ktorí navštívili Štiavnické a Kremnické vrchy kvôli záujmu o baníctvo, geológiu a mineralógiu. 
Tým cestovateľom bol Dr. Richard Bright, ktorý sa tu zdržal nejakú dobu v roku 1815. Najprv predkladám čitateľovi popis banských strojov a fárania na Leopold šachte v dnešných Štiavnických Baniach, vtedy Windschacht. 
Môžete si teda porovnať poznatky troch cestovateľov s rozostupom 15 rokov po sebe, a štvrtého až o  100 rokov po profesorovi Clarke. 

Kto bol Richard Bright, to si najlepšie v skratke prečítate v tomto blogu:  ttps://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/stare-slovensko-ocami-anglickeho-lekara   

Poďme si teda s Brightom zafárať tam, kde už nikto z čitateľov fárať nemôže, preto že spomínané a popísané bane po viac ako 200 rokoch od jeho návštevy dávno nie sú prístupné:

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

"Nasledujúce ráno o siedmej vyrazil som smerom k bani na Windšachte.

Bol mráz , všetko vyzeralo ligotavo a veselo, keď sme kľukato prechádzali  horskou terasou, po ktorej som sa deň predtým dostal do Štiavnice. 

Asi za pol hodiny sme sa dostali na miesto, vošli sme do domu banského radcu (Bergrat) Pribilu, ktorý bol, ako sa ukázalo, oboznámený s mojou plánovanou návštevou prostredníctvom posla od vrchného komorného grófa.

Ukázal mi malú zbierku veľmi pekných minerálov, niektoré z tohto obvodu, iné z bohatých sírnych baní Haliče, kde je banským radcom jeho syn , a niektoré boli z transylvánskych baní, kde má brata, ktorý má podobnú funkciu. 

Rudy zo Štiavnice a Kremnice sa málokedy vyznačujú akoukoľvek veľkou krásou.

 Preto že hlavným objektom mojej zvedavosti v baniach Windšachty boli stroje, bol som zverený do starostlivosti Oberstkunstmajstra alebo hlavného strojmajstra a oblečený do baníckeho oblečenia , kombinézy a čiapky a do koženej zástery otočenej na zadku. 

Takto sme sa  dostali vyústeniu šachty na povrch, kde je postavený brzdný stroj , ako ho tu menujú, ktorým je vyťahovaná ruda, a všetok materiál na výstuž alebo opravy spúšťané do bane.

Tento stroj sa skladá z dvojitého veľkého vodného kolesa, na ktoré padá voda privedená z vodnej nádrže, dodávaná potrubiami  dolu kopcom. 

Pričom nádrž na vodu leží nad baňou a ako je voda nasmerovaná  padá na jednu alebo druhú stranu kolesa, to sa potom pohybuje buď v jednom smere, alebo naopak. 

Hlavná os vodného kolesa  vyrobená z guľatiny je spojená s valcovými ložiskami, ktoré podopreté na oboch koncoch murivom. 

Na hlavnej osi z guľatiny sú dookola vyrobené z dreva gigantické navíjacie bubny, na ktorej sú protismerne navinuté dve laná ; teda doprava z povrchu na spodok šachty je vedená jedným lanom ktoré sa z bubna odvíja, zatiaľ čo druhé lano sa navíja a vyťahuje materiál von. 

Ovládanie  pohybu tohto masívneho stroja  sa robí pomocou brzdného dreveného kotúča  značného priemeru , ktorý je tiež spojený s hlavným hriadeľom blízko konca, na ktorom pôsobí voda na vodné koleso. 

Brzdenie sa robí pomocou dvoch čeľustí, jednej umiestnenej hore a druhej dole, čo umožňuje ich pritláčanie na brzdový bubon , čím je kontrolovaný pohyb celého stroja, a funguje ako jeho ovládanie.

Práca strojníka stroja, ako aj ovládanie presmerovania vody na jednu stranu alebo druhú stranu vodného kolesa je zverená jednej osobe, ktorá stojí pri otvore šachty a riadi ho celý s ľahkosťou a istotou.

Mojím ďalším predmetom záujmu bolo strojové zariadenie, ktorým sa voda zdvíha z hlbších častí baní do výšky Dedičnej štôlne cisára Františka a preto sme zostúpili do tejto časti šachty Leopold, ktorá je čerpaciemu stroju prispôsobená. 

Zostupovali sme šachtou, ktorá bola úplne kolmá, a celý zostup sa uskutočňoval pomocou rebríkov; každý rebrík mal  dĺžku desať krokov . Potom, čo sme zliezli prvý rebrík, prišli sme na doštenú plošinu, na opačnom konci ktorej boli padacie dvierka, ktoré sa otvorili a po druhom rebríku sme zostúpili o desať krokov nižšie kde sme dorazili na inú plošinu, a tak ďalej.

Takto vyzerala šachta Leopold v čase Brightovho fárania - červená šípka

Týmto spôsobom sme v  zliezli 72 siah hlboko  (cca  150 m  ) pričom sme sa blížili k čerpaciemu stroju, v konštantnom  hluku a uprostred neustáleho kvapkania vody, ktorá si už čoskoro našla cestu cez všetky naše šaty.

 Potom som sa už sústredil na snahu pochopiť jednotlivé časti a spôsob fungovania tohto veľkého stroja (Hellovho vodostĺpcového čerpadla na úrovni  Hodrušskej dedičnej štôlne – Voznická dedičná štôlňa v tej dobe ešte nebola poprerážaná) a potom sme si prezreli spôsob práce niekoľkých skupín  baníkov na ich pracoviskách, nakoniec mi  navrhli vyfárať na povrch.

A takto vyzerala Leopold šachta o 100 rokov neskôr po Brightovej návšteve , už murovaná poschodová stavba s parným strojom namiesto vodného kolesa ako pohonu banského výťahu.Vľavo od veže kostola.  

 Pre uľahčenie výstupu, môj sprievodca  sa ma spýtal , či by som sa odvážil spôsobu vyfárania, ktoré je pre nás povolené ako láskavosť  správcu tejto bane. 

To sme radi odsúhlasili, prešli sme po štôlňach  k ďalšej šachte, kde dal signál strojníkovi, ktorý ovládal laná, ktoré spustili určitou rýchlosťou z povrchu aj s tromi sedadlami upletenými z povrazov a tri veľké maďarské plášte, ktoré zišli dole k nám.

 Hlavný strojmajster sa najprv  obliekol do plášťa a umiestnil sa do jedného zo sedadiel, ku ktorému pripevnil svoju lampu, potom bol povytiahnutý asi päť yardov vyššie.  

Potom som si sadol rovnako ako on do druhého sedla, pevne objímajúc lano, ku ktorému boli sedadlá pripevnené, aj mojimi kolenami, ako som bol inštruovaný; a nakoniec  nastúpil aj tretí, baník, ktorý nás tiež sprevádzal. 

Obrázok fárania v šachte v takzvaných knechtoch - sedadlách upevnených na ťažnom lane šachty https://lh3.googleusercontent.com/-S-2P_XeIcj8/XeeZVxD8b3I/AAAAAAAATss/8GzM0p4MrvgqXMD6RMcpr4G-GHpT75qmgCNcBGAsYHQ/h120/1bd89c6d-79ea-4d59-84c1-1fe1197ed822-04-minersgoingdown_arturgrzybowski.jpg

Náš výstup sme začali smerom nahor, kam sme vyšli čoskoro  s najväčšou ľahkosťou a bezpečnosťou. Táto šachta  bola úplne suchá, a bola pevne obložená vencami výstuže z dreva, zhora až na samé dno. (pravdepodobne sa jedná o šachtu Mária Magdaléna na Vindšachte poznámka prekladateľa)  

Potrebné zásoby dreva sú zdrojom mimoriadnych výdavkov v baniach Uhorska.

 Skaly sú prírodnej povahy, takže sa môžu rozkladať,  preto ich  nemôžu použiť  na murovanú výstuž týchto kolmých šácht a výsledky tesárskej práce, akokoľvek odolné sú, zriedka vydržia viac ako pätnásť alebo dvadsať rokov; a v častiach kde prúdenie vzduchu nie je dobré, je výstuž zničená v oveľa kratšom čase.

Keď sme sa blížili k povrchu, zima sa stala veľmi silnou, a steny šachty boli pokryté ľadom. 

Je to preto, lebo cez túto šachtu prúdi čerstvý vzduch  prechádzajúci do baní; a bolo mi povedané, že intenzita chladu býva niekedy taká veľká,  že je sotva znesiteľná.

Po niekoľkých hodinách pod zemou bolo veľmi potešujúce vidieť znova  slnečné svetlo; ale tí, ktorými som bol obklopil, sa vracajú každý deň do tohto skľučujúceho prostredia a to aj v detstve, preto sotva cítia že je to ťažké.

Baníci sú zvyčajne rozdelení do troch smien, z ktorých každá je pod zemou osem hodín  tí, ktorí  sa musia starať sa o strojové zariadenie zostávajú v bani dvanásť hodín. Celkový počet osôb zamestnaných v tejto bani je okolo 400.
(Jedná sa o baňu Horná Bieberštôlňa, nazývanou romantizujúcimi historikmi aj "Matkou všetkých baní" - poznámka prekladateľa) 

Stroj, ktorý som sledoval v podzemí a ktorý bol ako prvý postavený v Štiavnici okolo roku 1749  hlavným strojným inžinierom Höllom, bol pred vylepšením parného stroja považovaný za najlepšie zariadenia na čerpanie vody z baní,  ktoré boli kedy na svete uvedené do používania.

Takto videl  Hellov vodostĺpcový čerpací stroj v Leopold šachte Richard Bright. Ilustrácia je z jeho cestopisu. O popise vodostĺpcového čerpacieho stroja niekedy inokedy. 

Pokračovanie na budúce 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použité podklady a pramene

Richard Bright:  Travels from Vienna to Lower Hungary (1815)

Published 1818 by A. Constable and company; [etc. etc.] in Edinburgh .

Sken knihy https://reader.digitale-sammlungen.de/de/fs1/object/display/bsb10366871_00001.html

 https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/stare-slovensko-ocami-anglickeho-lekara

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preklad Karsten Ivan, október 2019

Preklad z angličtiny do slovenčiny je autorským dielom K.Ivana. 
Preklad textov je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač alebo iné použitie tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom, kontaktovať možno v priloženom diskusnom okienku

Časti textu uvedené kurzívou sú poznámky a doplnky prekladateľa. 

John Paget o Baníckej akadémii, baniach, sádzaní ohňom, krádežiach a organizácii práce baní

Tento preklad je pokračovaním série prekladov z cestopisnej knihy Johna Pageta z roku 1839, preklad časti, ktorá sa venuje popisu Štiavnice a okolia.  

Po návrate (z Nového Zámku- poznámka prekladateľa) sme sa našťastie stretli so starým známym, ktorý nás predstavil niektorým študentom a profesorom baníckej školy a okamžite nás oslobodil od ťažoby histórie starej Štiavnice.

 Niektoré informácie, ktoré sme získali z týchto zdrojov, týkajúce sa baní, môžem preto teraz zhromaždiť, a predložiť ich čitateľovi na jeho úžitok.

Štiavnicu možno považovať za hlavné banské mesto Uhorska.

Bane Uhorska sú podľa svojej polohy rozdelené do štyroch obvodov, Štiavnického, Smolníckeho, Nagy Bányanského  a Banátskeho; z ktorých prvý je zďaleka najvýznamnejší.

Každý obvod má svoju banskú správu a samostatné riadenie hút; všetci však posielajú svoje výrobky do Kremnice v obvode Štiavnice, aby tu oddeľovali zlato a striebro a zmincovali surové kovy.

V roku 1760 bola v Štiavnici založená banská škola napodobňujúca Freiberg v Sasku. Získala významné osobnosti.

 

(John Paget sa mýli, Štiavnická a Freibergská banícka akadémia bola založená Máriou Teréziou súčasne, naraz. Nikto nemusel od nikoho nič obkukávať. - poznámka prekladateľa) 

  

Teraz má asi dvesto študentov, ktorí dostávajú svoje vzdelanie bezplatne, mnohým z nich sa poskytuje pomoc s každoročným štipendiom od dvadsať do tridsať libier na ich podporu a všetkým sa dodáva kresliaci papier a perá, atď. na náklady vlády.

Je tu päť profesorov, ktorí prednášajú o chémii, hutníckom umení alebo metalurgii, mineralógii, baníctve, matematike, geodézii a technickom kreslení. 

Štúdium trvá tri roky, okrem dvojročnej praxe v baniach; po ktorom musí byť študentom zložená  skúška pred tým, ako získa vysvedčenie.

Prednášky sú výlučne v nemčine a väčšina študentov je skutočne nemeckých alebo slovenských. 

Profesori veľmi pozitívne informujú o stave školy a  uplatnení jej študentov v priemysle . 

Študenti majú prístup do dobrej knižnice, v ktorej je možné získať všetky dôležité diela týkajúce sa študovaných predmetov a kam prichádza značný počet francúzskych a nemeckých odborných periodík.

 Študenti sami ale uvádzajú skôr iný obraz. 

Hovorí sa, že mladší študenti - samozrejme, moji informátori boli starší študenti - sú všeobecne lepšie oboznámení s kaviarňami a biliardovými sálami ako s prednáškovými sálami svojich profesorov; a verejná skúška je fraška,  lebo, ako je všeobecne známe,  ktokoľvek môže kúpiť primam classem (najvyšší certifikát) úplatkom pre profesorov.

Neviem, do akej miery môžu byť tieto vyhlásenia pravdivé; som však naklonený názoru, že Štiavnica vo vzdelávaní nielenže nevedie, ale ďaleko zaostáva za Freibergom a určite aj za väčšinou ďalších škôl v prijímaní moderných vedeckých vylepšení.

 Silným dôkazom tohto názoru je veľmi zlý stav rakúskych banských prevádzok o ktorom hovoria tí ktorí rozumejú tejto téme, a spôsob ako sa tieto prevádzky  majú viesť takmer vo všetkých častiach cisárstva, osobitne v Uhorsku.

Študenti nosia elegantnú uniformu z tmavozelenej látky s obrúbením červenou farbou. 

Sako má čalúnené rukávy od ramena po lakte, aby boli chránené ramená pred stenami štôlní, s gombíkmi so skríženým kladivom a želiezkom. 

Pod ním je veľký kus kože, niečo ako šosy fraku, pripútané okolo pásu a v skutočnosti formujú zadnú zásteru. 

Na nariaseniach majú zlaté epolety a nosia šabľu.

58.Treba na  hanbu Štiavnice povedať, že tu neexistuje žiadna dobrá zbierka minerálov, či už verejná alebo súkromná ; tá na  vysokej škola je pod uroveň. Na mieste sa nenachádza ani žiadny obchodník s minerálmi. 

(Tu sa J. Paget mýli, v Štiavnici a okolí majú zbierky minerálov poltisícročnú tradíciu a vždy nejaké boli. Ako uvádzajú iní anglicky hovoriaci návštevníci ktorí štiavnicu navštívili pred ním 15 a 30 rokov, videli pekné zbierky. Slušné zbierky určite počas praxe nazhromaždili študenti akadémie, ale keďže ich pod hrozbou vylúčenia zo školy nesmeli predávať, pravdepodobne ich neukazovali. Štiavnické rodiny si tvorili zbierky "grajzní" ale tie na predaj neboli. Nevedno prečo už nefungovala predajňa minerálov na Piargu.  To boli zrejme dôvody prečo Paget pri svojej návšteve nenašiel žiadneho obchodníka. Slušné zbierky mu zrejme neukázali, to je všetko - poznámka prekladateľa)    

Originálna Ilustrácia baníckych akademikov  v Štiavnici z Pagetovej knihy. Akademici zrejme pózujú pri Kammerhofe

Samozrejme, jedným z našich prvých záujmov bolo vidieť slávne strieborné bane.

 Jeden z praktikantov alebo starší študenti nás sprevádzali, aby ukázali a vysvetlili to, čo bolo najzaujímavejšie.

 Pre tých, ktorí nie sú úplne oboznámení s ťažobnými činnosťami, môže byť málo vecí menej zaujímavých, než potácať sa v mokrých úzkych chodbách pod zemou s medzi prstami uviaznutou mastnou sviečkou; striedavo si narážajúc hlavy o strop alebo holene o hrany na spodku chodieb. 

Pre mňa však boli zaujímavé preto, že som mohol porovnávať tieto bane s baňami v Anglicku a v niektorých ďalších krajinách. 

Ale baníci a geológovia budú sklamaní, ak očakávajú ich vedecký popis; 

Nemám snahu ani predstierať potrebné vedomosti: nemám dostatok poznatkov tejto vedy, a snaha pobaviť  voči schopnosti poučiť ostatných, sú veľmi odlišné veci.

So zvyčajným banským pozdravom „Glück auf!“ Sme vstúpili do žily Spitaler, peknou štôlňou výšky deväť stôp, kde sme navštívili niektoré nové diela. 

Pod týmto obzorom sa získava väčšie množstvo rudy ako z iných baní, ktoré patria mestu Štiavnica. Medzi postupmi práce tu a v Anglicku sú malé rozdiely; a hoci baník by mohol mohol nájsť rozdiely v hmotnosti kladív alebo dĺžkach rukovätí nástrojov - čo sú veľmi dôležité veci - na jednom mieste iných než na druhom, zdalo sa mi, že sekajú a rozbíjajú horniny rovnako ako my. 

Ruda obsahuje zlato, striebro a olovo a často sa zmieša so železom, meďou, zinkom a arzénom, pričom prvé tri sa vyskytujú  v značnom množstve. 

Na zdvíhanie rudy a jaloviny na túto úroveň bolo skonštruované dômyselné vodné koleso - verím, že prvé svojho druhu. 

Je vybavená dvojitou súpravou lopatiek, z ktorých jedna ju točí vpred a druhá dozadu; a drevená rúra dopravujúca vodu sa ľahko pohybuje od jedného radu k druhému, takže sa udržuje konštantný pohyb. Akonáhle sa preto naložené drevené putne na jednej strane dostanú na nárazisko a sú vyprázdnené, pôsobenie kolesa je obrátené vodou nasmerovanou na druhý rad lopatiek; prázdne nádoby zostupujú a súčasne prichádzajú hore ďalšie plné.  

( Paget nebol odborníkom na baníctvo - to ostatne otvorene priznáva - v skutočnosti bol odborníkom na chov a kŕmenie hospodárskych zvierat. 

V tomto odstavci sa nadchýna nad dvojčinným vodným kolesom, čo je starý banský stroj na vyťahovanie rúd a jaloviny z hlbších šácht, všeobecne známy už najmenej 400 rokov pred jeho návštevou Štiavnice. Dvojčinné vodné koleso s brzdou bolo už v stredoveku rozšírené vo všetkých banských revíroch v Európe, kde bol dostatok pohonnej vody , neskôr aj v kolóniách. 

Nadchnutie Pageta zo starého princípu vychádza zrejme z toho, že v Anglicku už v tej dobe všetko fungovalo na paru z lacného a dostupného uhlia, a takýto stroj teda doma nevidel, hoci napríklad v Škótskych baniach ho používali -   poznámka prekladateľa)

Ak stále neviete o akom stroji  píše -tak tento obrázok v princípe vysvetľuje o čo ide- je to prekreslený obrázok zo stredovekej knhy Georgiusa Agricolu: De Re Metallica libri XII

Zaujímavá vec bola nami zaznamenaná na mieste, kde zelenokameň preráža žila bridlice s jemnými stopami uhlia. 

Od tohto bodu vedie na denné svetlo pekná železničná štôlňa, ako baníci nazývajú chodby; na ktorých sú zamestnané kone s vlakmi s nízkymi vozíkmi.

Ruda sa ručne rozbije na určitú veľkosť predtým, ako sa dostane do stúp; a potom je roztriedená prechodom cez sitá, tvarom a veľkosťou pripomínajúcimi bežné drevené mostíky v Anglicku.

Keď sme vyšli z železničnej štôlne, ocitli sme sa pri bráne v spodnej časti mesta.  

( Vyfárali dedičnou štôlňou banského závodu Pacher, ktorá je dnes známejšia ako Svätotrojičná štôlňa. Dolná Brána prestavaná z gotického kostola sv. Alžbety Uhorskej vtedy ešte stála. Do systému štôlní a šácht patriacich závodu Pacherštôlne vošli pravdepodobne štôlňou Glanzenberg, ktorá je na začiatku naozaj úzka, kľukatá a mokrá, potom zostúpili Cisárskymi schodmi na úroveň Pacherštôlne. Poznámka prekladateľa ) 

  Potom sme vystúpili na kopec; a okolo stredu mesta vstúpili na  úroveň žily Terézia, teraz s málom pracovísk a bez veľkého záujmu o banské práce; táto je na vyšších úrovniach spojená aj s nižšími šachtami a banskými závodmi.

Rozália baňa je najvyššia a najstaršia z týchto baní a údajne sa  tu pracovalo ešte pred dobou Rimanov. Mnohé zo starodávnych štôlní stále existujú v niektorých častiach a sú ľahko rozoznateľné tak, že boli vysekané dlátom a kladivom namiesto toho, aby boli vystreľované strelným prachom.

( Paget síce v knihe píše skutočne o Rosalia štôlni, jedná sa však o štôlňu ktorú v Štiavnici volajú Rosa alebo Rőssel štôlňa. Je dlhá len necelých 200 metrov a je súčasťou baní Schmitdenrinn - Šmintorín. Poznámka prekladateľa) 

   

Diela, ktoré majú najvyššiu historickú cenu, sú väčšinou desať stôp vysoké, veľmi široké na spodku a užšie smerom nahor. 

V mnohých častiach Maďarska aj Sedmohradska som videl také isté banské diela, ktoré sú z hľadiska svojej krásy a odolnosti nezameniteľné a vždy sa pripisujú Rimanom; Rímske lampy, mince, nástroje a odevy, ktoré sa často nachádzajú v takýchto baniach, skutočne túto záležitosť bez pochybnosti potvrdzujú.

(Paget sa mylne domnieva, že VŠETKY ručne tesané banské diela - kresanice- sú dielom Rímskych alebo pred- rímskych baníkov. V dnešnom rumunskom Sedmohradsku sa skutočne dochovalo značné množstvo rímskych kresaníc, ale nie všetky kresanice  v Európe sú dielom baníkov z rímskych čias. Táto technológia razenia sa používala v masívnom rozsahu v celej Európe až do roku 1628, keď sa začalo používať trhanie hornín pušným prachom. -poznámka prekladateľa)  

 Ďalej sme sa dostali do obrovskej "jaskyne", ktorá stúpala do veľkej výšky mimo toho, čo mohlo oko podporované iba slabým svetlom banskej lampy uvidieť. 

Mohlo by to byť tiež dielo Rimanov, ale muselo to tu byť vyhĺbené sádzaním ohňom, pretože je tu pozorovateľných veľa zaoblených dier, v ktorých typickej forme oheň zmäkčoval a drobil skalu. Z tejto jaskyne vedie veľa menších chodieb, ktoré sú dosť veľké na to, aby sa do nich vošiel človek, ktoré pravdepodobne vytvorili po odžilkoch z hlavnej žily. 

Verí sa, že starí baníci nebrali nič iné ako čisté striebro, pretože jaskyňa je naplnená do značnej výšky odpadom z banských diel, ktorý údajne obsahuje značné množstvo rudy.

(Lokalizovať popísanú kavernu je ťažké, možno sa jedná o nárazisko pri Žigmund šachte, z ktorého chcel A. Baker urobiť podzemné múzeum (skanzen)   - poznámka prekladateľa)

Musím sa priznať, že som mal dlhé roky vážne pochybnosti o použití ohňa v baniach.

 To, že Rimania využili oheň pri rozbíjaní hornín za iných okolností je známe zo všeobecne známej state spisu historika Lívia („Ardentiague saxa ilicso ace to putrefaciunt“) o prechode vojska Hannibala cez Alpy sú dostatočným dôkazom - bez ohľadu na to, že nepriateľsky naladení dnešní kritici tvrdia, že historik Livius má sklony k romantizmu; mal som však veľké pochybnosti o možnosti použitia rozpojovania hornín ohňom v banskej prevádzke. 

Potreba prístupu vzduchu a nemožnosť vyvolať obrovský oheň o ktorom hovorí Lívius, o to viac ešte všetky strašné komplikácie, ktoré museli baníci nevyhnutne znášať z množstva vytvoreného dymu a uvoľnenej síry, boli takými silnými námietkami, že si to vyžadovalo len  iné presvedčivé slová Plíniusa, aby ma presvedčil; sú však príliš jasné na to, aby ich bolo možné poprieť.

„Tvrdé kamene sa vyskytujú všade,“ hovorí (Plínius); „tieto sa drobia ohňom a octom  (igni et aceto rumpunt); a aby objemy dymu a pár neboli v priestoroch bane príliš veľké, masy takto uvoľnené sa rozbijú kladivami  na  kusy sto a päťdesiat funtovej hmotnosti; ruda sa potom dopravuje na pleciach mužov vo dne i v noci; prechádza ju v tme od jedného k druhému; iba posledný z nich  vidí denné svetlo. ““ 

Trápenia úbohých otrokov, ktorí tu boli nútení pracovať, museli byť strašné. 

 Biskup Hene, , ktorý zhromaždil niekoľko zaujímavých informácií o riadení banských prevádzok a o vtedajšom stave baníctva, cituje nasledujúcu pasáž z Lucretia (lib. Vi.), ktorá potvrdzuje ich biedny stav.

" Quidve male fit, ut exhalent aurata metalla ?
Quas hominum reddunt facies, qualeisque colorer?
Nonne vides, audisve perire in tempore parvo
Quam soleant ; et quam vitae copia desit,
Quos opere in tali cohibet vis magna ?"

59. Som si vedomý toho, že  vyhlásenia o použití octu boli zosmiešňované; ale hoci neviem vysvetliť, ako sa mohol uplatniť v praxi, nemyslím si, že máme právo poprieť dve takéto pozitívne tvrdenia o jeho použití.

Bolo mi povedané, že v horách Harzu sa stále používa oheň na razenie banských diel. 

V sobotu večer naložia baníci veľký oheň a ten môže horieť až do pondelka, keď sa muži vrátia do práce. 

Z množstva síry obsiahnutej v týchto horninách nevzniká problém pri jej horení, hoci je často veľmi ťažké uhasiť oheň, keď sa už raz zapáli.

Čitateľovi nemusím hovoriť, že tu ,ako aj v Anglicku je stav baníkov v súčasnosti rovnako dobrý ako stav roľníka alebo robotníka v továrni. 

V Štiavnici baník nepracuje viac ako osem hodín denne; jeho zamestnanie je zdravé a žije si rovnako dobre, ako by mohol žiť s iným zamestnaním.

Spravovanie všetkých baní v Uhorsku, ktoré patria vláde, je pod vedením Oberst Kammer-Grafa (Hlavný komorský gróf- pozn. prekladateľa), ktorému pomáha rada zložená z úradníkov Vrchného komorskogrófskeho Úradu, ktorá sama o sebe podlieha Kráľovskej Banskej Komore vo Viedni.

 Každý banský obvod má okrem toho svoj vlastný Banský úrad alebo radu, zloženú z vedúcich predstaviteľov ťažby v obvode. Počet podriadených úradníkov je omnoho vyšší než u nás, a to je pravdepodobne potrebné z dôvodu objemných písomných správ, ktoré sú títo povinní vypracovať.

60 Beytrage zur Dacischen Geschichte. - Hermannstadt, 1836; p. 97.

Nevýhodou je nielen zvýšenie nákladov, ale aj zmiernenie pocitu individuálnej zodpovednosti, a teda aj stimulovanie individuálnej práce.

 Všeobecne platí, že Oberst Kammer-graf, ktorý je urodzeného pôvodu, vôbec nerozumie veciam, ktoré riadi; a preto samozrejme verí ostatným; a preto bolo a prípadne stále je tolerované ich zlé riadenie. 

Mnohí samotní úradníci sú si toho dobre vedomí a väčšina z nich to ľutuje; ale toľko drobných záujmov a ignorantských predsudkov bráni zlepšovaniu riadenia a samotná rakúska vláda má strach zo zmien, takže námaha jednotlivcov je len málo užitočná.

Od nového Vrchného komorného grófa, ktorého vymenovanie sa konalo nedávno, sa však očakáva veľa nádejí. 

Domnievam sa, že je to človek, ktorý má značné vedecké znalosti a je zapojený do úradu so silnou túžbou po zlepšeniach.

Rakúsko sa zatiaľ nenaučilo, že pod dobrým hospodárením sa hlavne rozumie dobre platiť svojich zamestnancov.

 Platy  banských úradníkov, ktoré aj v reformovanom Anglicku dosahujú minimálne od 100 libier do 1 000 libier šterlingov za rok, sú tu v priemere nie viac ako od 50  do 100 libier . 

V Uhorsku sú platy nízke, a oblečenie, ktoré z titulu ich funkcie úrady nútia nosiť, stojí tu rovnako tu ako u nás. (oblečením myslí Paget povinné nosenie baníckych uniforiem všetkými technikmi a vyššími úradníkmi. poznámka prekladateľa)

 Tam, kde sa toľko zlata a striebra presýpa pomedzi prsty, nie je preto čudné, že sa na ne niekedy niečo z neho prilepí.

 Pred niekoľkými rokmi bol odhalený dobre vymyslený a dlho neobjavený systém krádeží, ktorý sa týkal šiestich vládnych úradníkov Štiavnice a ktorí okrádali štát o čiastky veľkého rozsahu.

Proces amalgamácie, ktorý je všeobecne uznávaný ako najlepší na oddeľovanie zlata a striebra od neušľachtilých kovov, tu musel byť zrušený, pretože úradníci nemohli odolať príležitosti, ktorú im ponúkli, totiž podvádzať svojich zamestnávateľov v krádežiach ortute.

(Aj tu sa Paget mýli - v revíri bola dlhodobo skúšaná na oddeľovanie ušľachtilých kovov od obecných ako klasická priama amalgamácia, tak nepriama amalgamácia Ignáca Borna. Nakoniec sa zistilo, že pre tunajšie typy rúd je ekonomicky výhodnejšia hutnícka a lučobná metóda oddeľovania týchto kovov, teda zolovňovanie so zháňaním - a rozpúšťanie elektra v kyseline dusičnej a lúčavke kráľovskej a ich následná destilácia. Samozrejme nemožno celkom vylúčiť ani nejaké krádeže ortute personálom . poznámka prekladateľa)     

Dovoľte mi však uviesť, že tí banskí úradníci, ktorých som mal potešenie spoznať, sa mi javili ako muži celkom neschopní akéhokoľvek takéhoto konania, a sťažovali sa na systém, ktorý vrhol  do náručia baníkom toľko pokušenia.

Bežní baníci, ktorých je v oblasti Štiavnice asi dvadsaťtisíc, sú vystavení rovnakému pokušeniu.

 Nie je dovolené dostávať plat lepší ako tri zlaté za štrnásť dní alebo tri šilingy týždenne! 

Ako keby to bolo potrebné pre kontrolu akejkoľvek práce v priemyselnom odvetví, vypočíta sa vopred, koľko môže baník pohodlne urobiť za štrnásť dní, pri práci osem alebo niekedy šesť hodín denne. 

Tento objem práce je povinný vykonať, ale nesmie viac zarobiť. 

Štát im dáva olej, strelný prach a nástroje. 

To dáva baníkom mnoho príležitostí na špekulácie v týchto oblastiach, ktoré nemajú tendenciu zlepšovať jeho čestnosť, ale skôr v oblasti využiteľnej kvality, pokiaľ ide o zlato a striebro. 

Straty, ktoré v týchto veciach utrpel štát pri zjednotených krádežiach robotníkov a ich nadriadených, sa považujú za značné.

 Spôsob vyplácania  v baníctva nie je o nič menej lepší: niekedy sa vypláca podľa množstva vyvezeného materiálu bez ohľadu na jeho kvalitu, v takom prípade podvádza svojich zamestnávateľov prácou tam, kde je to pre baníka najľahšie. 

Niekde sa vyplácajú baníci len podľa množstva vyrobeného kovu, čo vedie k nesprávneniu vedeniu bane, pričom vyberú len najbohatšie časti a zanechávajú v nej veľa dobrého (rudného) materiálu. V obidvoch prípadoch sa priam ponúka zisk za lotrovstvo.

61. Je mi ľúto, že s týmto systémom nemôžem porovnávať systém prijatý Johnom Taylorom, Esq.,v baniach pod jeho vedením v Anglicku, ale to by ma zaviedlo príliš ďaleko od môjho súčasného predmetu záujmov. Stačí povedať, že zisk majstra a robotníka sa zhoduje  čo umožňuje priemyslu a talentom získať svoju náležitú mzdu. To povzbudzuje pozornosť a podnikavosť všetkých zainteresovaných, takže každý človek pracuje na objavení nových zdrojov zisku a ekonomických prostriedkov. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o túto tému, sa môžem odvolať na prednášku pána Taylora v Baníckom časopise č. X. a na malé práce pána Babbagea v oblasti výroby.

(Aj tu J. Paget buď nemá dostatok informácii, alebo bol zavedený, či má  možno sklony príliš zovšeobecňovať. Iní anglickí cestovatelia pred ním popisujú podrobnejšie systém platenia pracovníkov v baniach a hutách, a nevyplýva z ich popisov, že by pracovníci na razení ani na dobývaní boli platení v tej dobe v erárnych baniach paušálne. Systém platenia úkolových aj výkonových prác v baníctve spred 200 rokov sa s malými obmenami zachoval dodnes - to znamená že funguje dobre. Okrem toho, sám Paget píše, že štátnych či kráľovských baní je zhruba polovica, ostatné sú súkromné, kde neplatili nariadenia a regulácie Hofkammerského úradu vo Viedni ohľadom vyplácania miezd. Takže J. Paget je v tejto stati predpojatý, a nič netušiaceho čitateľa trochu zavádza. - pozn. prekladateľa) 

Často som počul, ako sa hovorí, že z týchto baní vláda získava také malé zisky, že to neumožňuje vykonávať viac prác, než čo stačí na udržanie baníkov. 

Nakoľko je to pravda, je ťažké povedať, pretože sa vo Viedni príliš netrápia tým, že by Uhorsko malo presne poznať stav svojich príjmov; ale po tom, čo som uviedol, by nebolo udivujúce, keby tomu tak naozaj bolo. 

Súkromné podniky sa však udržali aj napriek desiatim percentám (zo zisku - pozn. prekladateľa) , ktoré zaplatia kráľovi, aaj napriek stratám pri krádežiach, atď. - čo je celkom dobrý dôkaz, kde je problém, ak sa jeho Kráľovskému majestátu nedarí lepšie.

Jeden z vládnych úradníkov, po prehliadke hlavných baní v Anglicku, z ktorých bol spočiatku veľmi prekvapený, zistil také pomerne veľké zlepšenia a taký istý zisk z takýchto veľmi podradných rúd zhrnul problém predtým, než opustil naše pobrežie: - 

„Dôvodom vášho pokroku a zisku ,a nášho zaostávania a strát je jednoducho toto: keď je potrebné urobiť čokoľvek, urobíte to vy naraz, pričom my sme povinní posielať dlhé písomné správy cez Banský úrad, potom počkať, kým sa o nich nebude jednať o bezprostredných okolnostiach, a ak sa konečne získa súhlas, je často neskoro, takže dočasné výhody, ktoré z neho vyplývajú, sa stratia. “

Bez dôvery v podriadených úradníkov nie je možné konať s vyššou účinnosťou.

 Človek by bol rád, keby obľúbené Rakúsko nebolo dokázalo vo svojich vojnách pravdu tohto tvrdenia príliš horko, ​​aby na to zabudli.

Približne polovica obvodu Štiavnice je v rukách súkromných osôb alebo spoločností, o ktorých sa vo všeobecnosti hovorí, že nemajú kapitál ani ducha. (Opäť predpojaté tvrdenie J.Pageta. Súkromné banské spoločnosti mnohokrát dokázali, že dokážu rozvíjať baníctvo úpravníctvo a hutníctvo oveľa lepšie, než štátny erár. Preukazovali to napríklad tým, že sa im dobre darilo v časoch, keď erárne bane boli v kríze. Ako príklady možno uviesť Brennerské  alebo Gerambovské ťažiarstva, ktoré sa kráľovský erár vždy pokúšal poškodiť rôznymi všeobecne záväznými nariadeniami. Práve súkromné spoločnosti boli často tými, ktoré prinášali do baníctva , úpravníctva a hutníctva inovácie, ktoré následne banský erár okopíroval - pozn. prekladateľa)   

Uhorské zákony, ktoré rešpektujú baníctvo, sú mimoriadne liberálne.

 Každý, kto požiada Komoru (ako sa volá ich Štátna pokladnica), môže získať povolenie na prácu v ktorejkoľvek bani, ktorá nezasahuje do iných baní, bez ohľadu na to, o aký majetok môže ísť, prikáže zaplatiť majiteľovi iba miernu sumu za pozemok použitý na budovy alebo potrebné práce. 

Podobne, akákoľvek už otvorená baňa, ktorá zostane neobsadená počas štrnástich dní, môže byť prevzatá inou osobou.

 Jedna desatina čistej produkcie zisku je splatná Korune a všeobecne sa dá povedať, hoci si myslím, že to nie je nevyhnutné, ruda sa taví vo vládnych taviarňach, kde sa to všetko spočítava.

 Kov musí byť razený v krajine.

Pamätám si, že starý pán, ktorý mi hovoril o niektorých z týchto skutočností, bol veľmi zahorknutý voči Angličanom, pretože neposlali časť svojej prebytočnej hotovosti do Uhorska namiesto toho ale do Južnej Ameriky, odkiaľ by bola väčšia šanca na návratnosť.

 Neviem o tom, že by Rakúšania by so žiarlivosťou hľadeli na anglickú spoločnosť, a ak nie, myslím si, že ich šanca na úspech by bola veľmi veľká.

Vďaka ústretovosti vedúceho meračského oddelenia som mal príležitosť vidieť plány baní, ktoré by však boli z popisu nezrozumiteľné. 

Najzaujímavejším plánom bola mapa štôlne Jozefa Druhého, čo je veľkolepé dielo. Je vysoká dvanásť banských stôp, desať široká a siaha od Štiavnice až po údolie Hronu, na vzdialenosť takmer desiatich anglických míľ. 

Táto štôlňa odvedie vodu z baní, ktoré sú dnes celkom nefunkčné, a pre mlynára (pri jej ústí - poz. prekladateľa) bude veľkým bohatstvom. 

Je projektovaná tak, aby  sa mohla používať ako plavebný kanál alebo železnica, pomocou ktorých sa môže ruda prepravovať do bodu, ktorý je lepšie prispôsobený na tavenie ako Štiavnica.

 Už sa razí štyridsať rokov a odhaduje sa, že stála 400 000 libier ešte pred dokončením. Najťažšie časti (protičelieb dedičnej štôlne ) pod kopcami Štiavnice a jeho Rudohoria sa musia ešte stretnúť.

Preklady budú pokračovať....

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preklad Karsten Ivan, október 2019

Preklad z angličtiny do slovenčiny je autorským dielom K.Ivana. 
Preklad textov je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač alebo iné použitie tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Použitá literatúra a pramene:

John Paget: Hungary and Transylvania 1839, vydal John Murray v roku 1850 , sken

https://ia802906.us.archive.org/25/items/hungaryandtrans02pagegoog/hungaryandtrans02pagegoog.pdf

Borbála Bőkős : Representations of Hungary and Transylvania in John Paget´s Travelogue, vyd. zborník  Acta Universitatis Sapientae, Philologica 9, 1 (2017)   strany 87-98

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Časti textu uvedené kurzívou sú poznámky a doplnky prekladateľa

Časti textu uvedené podčiarknutou kurzívou sú poznámkami Johna Pageta, uvedené priamo v texte

Napísali o nás - John Paget o meste Štiavnica a povesť o Novom Zámku

Po publikovaní prekladu o Kremnici a strednom Pohroní je na čase uviesť aj to kto bol John Paget a prečo cestoval po dnešnom Slovensku

John Paget: Maďarsko a Sedmohradsko 1832

John Paget sa narodil v roku 1808 do rodiny bohatého anglického šlachtica , v roku 1831 doštudoval medicínu v Yorku, a po smrti otca v roku 1832 opustil anglicko, aby cestoval po Európe Nejakú dobu býval v Paríži, navštívil viaceré nemecké a rakúske mestá. V roku 1835 sa zoznámil v Ríme s barónkou Polyxéniou Wesselényiovou, ktorú si v roku 1837 vzal za manželku. V roku 1835 precestoval Transylvániu a Uhorsko včítane slovenskej banskej oblasti spolu s so svojimi priateľmi novinárom Wiliamom Stanfordom a krajinkárom Edwardom Heringom a nakoniec sa usídlil v Transylvánii, kde sa na svojom panstve venoval chovu hospodárskych zvierat,praxi kŕmenia koní, vinárstvu a stal sa Maďarom. 

Aktívne sa zúčastnil bojov Uhorskej revolúcie v rokoch 1848. Umrel v roku 1892 a je pochovaný v Kluži-Napoca.

 Z ciest po Transylvánii a Uhorsku v roku 1835 napísal cestopis, ktorý vydal v Anglicku 1839. Kniha sa stala v Anglicku veľmi populárnou, a dočkala sa viacerých vydaní.  

Poznámka prekladateľa   

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 

Počas štyroch hodín sme zostali v Nemeti ( Hontianske Nemce), keď vojaci, ktorí boli ubytovaní u roľníkov, vyšli a prerušili rozhovory. Pred dverami chajdy sme často videli malú dosku upevnenú medzi dvoma stĺpmi, nazývanú Hack-bred, ku ktorej bolo pripojených pár malých kladív, ale nikdy nebolo jasné na čo ich používajú. 

Teraz sa ukázalo, že sa používali na preukázanie,že vojaci sú prítomní na ubytovaní; lebo v určitú hodinu musel každý vystúpiť a klepaním na dosku osvedčiť svoju prítomnosť.

Klepacia doska v Hontianskych Nemciach z knihy Johna Pageta

Predtým, ako sme dorazili do Štiavnice, boli stopy po baníctve viditeľné na každom kroku; cesty vyrobené z rozdrvenej trosky, opití baníci, šľamovne, hutnícke haldy, hromady drvenej rudy a ťažký zvuku stúp - to všetko nám prezradilo, kde sme.

Do samotného mesta sa vstupuje cez starú a mohutnú bránu, ktorá vedie do dlhej, úzkej, strmej ulice, ktorá bola kedysi očividne horským potokom, a je tak zahalená do svahovitých kopcov, že je tu sotva miesto pre jediný rad domov po oboch stranách. 

Na konci tejto ulice tvoria hory veľkolepý amfiteáter, ktorého proscénium, ktorému je podobné, oklopujú kostoly a iné veľké budovy; zatiaľ čo úbočia sú pokryté bielymi domčekmi baníkov vykukujúcimi spoza zelených stromov, medzi ktorými sú takmer stratené, čo dáva tejto časti mesta najkrajší možný vzhľad. 

Cez celé tieto hory prechádzajú žily striebornej rudy, a preto sú rozvŕtané tak, že človek by mohol prejsť takmer do ktorejkoľvek  časti mesta i pod zemou. 

Chodník dlhej ulice, cez ktorú sme museli prejsť, bol taký zlý a výstup bol taký strmý, že sme ľutovali naše úbohé kone aj svoje vlastné kosti až kým vyšli sme hore. 

Naozaj neviem, ako vykresliť angličanom aby mali nejakú predstavu o biede mestskej cesty : Uhrom by som povedal, že tu je to  oveľa horšie ako v Prešporku, ktorého cesty môžeme zaradiť ako najhoršie na svete.

Dôvodom je to, že v zime, ktorá tu trvá sedem mesiacov, je ulica často jedným kusom ľadu; a diery a hrboly, na ktoré som sa sťažoval, padajúc do nich znova a znova, sú potom ich jedinou záchranou proti skĺznutiu z hornej časti mesta až do spodnej časti zakaždým, keď vyšli z dverí.

 Navrhol som cesty v meste štrkovať ; ale povedali, že to nevydrží pri dažďoch, ktoré zaplavujú ulicu už o niekoľko minút, niekoľko stôp vysoko, a ktoré vody stekajú s takou silou, že by niesli mužov a všetky ostatné veci so sebou. 

Mám však podozrenie, že tu ale existuje ďalší dôvod: výdavky na opravu ciest by padli na účet mesta, a nie na roľníkov; a čestných mešťanov, rovnako ako na šľachticov, ktorí všetci majú príliš veľkú náklonnosť k vlastným majetkom , než aby ich vynaložili na prospech celej verejnosti.

Po obsadení izieb v najlepšom hostinci Štiavnice - v Holcen-hause a výmene našich zaprášených odevov sme zistili, že ešte máme čas na prechádzku pred západom slnka; a podľa plánu starého dôstojníka, ktorý vždy najprv vyšiel na kopec alebo vežu, aby preskúmal zem, kým sa postavil na svoje miesto a začal konať, - zorganizujúc poľovačku na miestne rozhľady, vyrazili sme na štvorcovú strážnu vežu, z ktorej sme mali pekný výhľad na mesto.

 Po suchých hnedých planinách okolo Pešti bolo osviežujúce vidieť chalupy uviaznuté na úbočiach hôr ako hniezda lastovičiek, každá v peknej záhrade a napoly schovaná medzi ovocnými stromami, tu a tam fantastická veža, zrúcanina krásneho starého hradu, ktorú navštívime v našom voľnom čase - alebo vysoká strecha modernej budovy huty.

Za mestom sa otvára nádherný výhľad na divoké hory a pekné doliny v nekonečnom dosahu; zatiaľ čo najbližšie bližšie je kopec Kalvárie, ktorá vystavuje svoj strmý oblúk a ponúka výstup svojim verným.

Neviem, či si čitateľ vie predstaviť, čo je to Kalvária; ale vo všetkých častiach rakúskeho štátu, ako aj v Uhorsku, sú Kalvárie veľmi bežné. 

Spravidla sa na tento účel vyberie strmý, ale nie vysoký kopec, na ktorom je postavená kaplnka alebo postavené tri kríže, ktoré znázorňujú ukrižovanie spôsobom, ktorý je všeobecne dosť nechutný pre dobrý vkus aj pre náboženstvo.

Výstup nahor je zvyčajne vytvorený ako stupňovitý; a v určitých vzdialenostiach sú rozmiestnené malé kaplnky, z ktorých každá obsahuje obraz alebo sochy jedného z Kristových utrpení. 

V pôstnom období je kajúcnym hriešnikom prikázané preukázať svoju oddanosť viere aj formou vystúpenia na kopec po kolenačky! 

Kalvária v Štiavnici má pekné kostoly a je povestná bohatstvom milodarov.

Nemôžem však opustiť starú vežu (Nový Zámok)  bez toho, aby som nespomenul tradovanú povesť, ktorá s ňou súvisí, pretože je dosť charakteristická pre bohatstvo ťažby a povery baníkov.

V Štiavnici pred mnohými rokmi žil v období, keď boli bane také dobré a baníci boli takí bohatí že všetci mali obuv podbitú striebrom, šťastný človek, ktorý našiel spôsob, ako zbohatnúť ešte rýchlejšie ako jeho susedia. Ostatní ho podozrievali, že nie všetko bohatstvo dosiahol tak čestne, ako by malo byť dosiahnuté, pretože za veľmi krátku dobu bol taký bohatý, že nedokázal spočítať svoje vlastné peniaze. 

Tomu sa ešte ľahšie verilo, pretože jeho jediný syn náhle zomrel a krátko potom, čo on sám odišiel na onen svet, nezostal nikto, kto by zdedil všetky peniaze okrem jeho dcéry Barbory.

 Počas svojho života vychovával muž svoju dcéru veľmi slušne a skromne; ale keď odišiel na druhý svet, potom sa slečna Barbara rozhodla byť veľkou dámou a baviť sa.

Čoskoro si našla mnohých „ tajných milencov uvoľnených mravov“, ktorí boli radi, že sa priživili na dcére bohatého baníka; a hriešnom živote, ktorý z toho vyplýval. 

Nakoniec niektorí z týchto šľachticov zašli tak ďaleko, že sa dostali do rúk sudcu a od neho do rúk kata; a boli obesení na tomto šibeničnom kopci.

Potom, hoci nešťastie jej priateľov Barboru na chvíľu pribrzdilo v nemravnom živote , čoskoro opäť vrátila na rovnaké zlé chodníčky.  

Nakoniec to opäť bolo tak, že z okien jej domu, kde ona a jej spoločníci zvykli poriadať hostiny a hýrili podľa svojich bezbožných zvykov, bolo vidieť telá bývalých priateľov, ako visia na stromoch bez listov; a občas bolo počuť rinčanie reťazí prerušujúce ich hlasné veselice čo vyvolávalo dosť nepríjemné pauzy.

Zbytočne žiadala Barbora  sudcov, aby odstránili strašidelné mŕtvoly; poslali ich tam pre jej dobro a tak tam museli ďalej visieť.

Nakoniec však prisľúbila, že na tom mieste postaví mocnú pevnosť a po svojej smrti ju zanechá mestu, ak s tým súhlasia; a tak sa sudcovia vzdali šibeníc a bola tam postavená súčasná pevnostná veža.

Úbohá Barbara však nežila tak dlho, aby si svoj hrad užila.

Napriek mnohým varovaniam stále viedla hriešny život a naďalej sa otvorene posmievala svätým veciam. 

Aj v ten deň, keď bol položený základný kameň pevnostnej veže, bavila veľkú časť svojich priateľov na príjemných brehoch Hronu, keď prišiel list od kňaza, jedného z jej príbuzných, ktorý ju varoval pred hriechmi a istotou pádu do chudoby, ak sa neprestane so svojim búrlivým spôsobom  života. 

„Tak určite ako viem, že už nikdy neuvidím tento prsteň,“ povedala a hodila do rieky cenný prsteň, „tak aj viem, že moje bohatstvo vydrží tak dlho, ako budem chcieť.“ 

Keď už bola pevnostná veža dokončená, konala sa ďalšia veľká slávnostná večera; ale uprostred oslavy Barbora zbledla od  strachu; pretože pri porcovaní ryby ktorú jej servírovali našla na svojom tanieri práve ten prsteň, ktorý hodila do Hrona.

Od tejto chvíle , hoci  nikto nevedel povedať ako, Barborine peniaze mizli tak rýchlo, ako  nej prišli, - hoci sa zdalo, že v bohatstve sa napriek tomu topila. 

Prišlo na ňu aj ďalšie nešťastie; jej obľúbený pes -  ktorému venovala všetku svoju starostlivosť a milosť, ktorú mala venovať chudobným - zomrel; a  jeho smrť jej spôsobila veľký žiaľ, hoci všetci ostatní boli šťastní, že tak zle naladený chlpáč bol preč. 

Jeho pani však nič neuspokojilo, len to že by mal byť jej pes pochovaný ako kresťan; a pohreb bol veľkolepý. 

Hneď nasledujúcu noc sa objavila hrozná búrka a z hrobu psa vyšiel plameň ohňa a ráno sa našla bezodná diera na mieste kde bol psov hrob! 

Časom Barbora schudobnela a so stratami a zlými vecami, ktoré o nej začali hovoriť jej bývalí priatelia, ochorela aj Barbara a zomrela bez toho, aby sa vyznala zo svojich hriechov.

 Niektoré dobré duše boli  napriek tomu stále ochotné ju pochovať, a niesli ju tajne na cintorín; ale na ceste sa objavila hrozný ľadovec, krútili sa nad nimi hromy a blesky , takže boli nútení položiť telo na zem a hľadať útočisko.

 Skôr než tak urobili, bolo vo vzduchu počuť rev a krupobitie sa zmenilo na psy, ktoré všetky popadali na mŕtvolu úbohej Barbory, a odniesli ju v pazúroch do bezodnej jamy, kde zmizli a už nikdy neboli videní. 

, „Toto,“ dodáva Mednyánsky, „sa stalo v roku nášho Pána 1570 a bolo zapísané do kroniky mesta Štiavnice; a ako dôkaz toho možno vidieť aj  Dievčí hrad.“

(poznámka prekladateľa: tento príbeh vo viacerých variantách spomínajú viacerí cestovatelia. Je to v zásade jadro morálno-poučného príbehu o Barbore Rösselovej s fantasknými prvkami, ktorý o stovky rokov spisovateľ Jozef Horák pretransformoval do románovej podoby)   

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preklad Karsten Ivan, október 2019

Preklad z angličtiny do slovenčiny je autorským dielom K.Ivana. 

Preklad textov je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač alebo iné použitie tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Použitá literatúra a pramene:

John Paget: Hungary and Transylvania 1839, vydal John Murray v roku 1850 , sken

https://ia802906.us.archive.org/25/items/hungaryandtrans02pagegoog/hungaryandtrans02pagegoog.pdf

Borbála Bőkős : Representations of Hungary and Transylvania in John Paget´s Travelogue, vyd. zborník  Acta Universitatis Sapientae, Philologica 9, 1 (2017)   strany 87-98

Časti textu uvedené kurzívou sú poznámky a doplnky prekladateľa 

Kremnica - preklad kapitoly Johna Pageta z knihy Uhorsko a Sedmohradsko 1832

John Paget v rokoch 1831 - 32  precestoval značnú časť uhorskej časti Rakúsko-Uhorska aj s dvojicou kresliarov, a z tejto cesty napísal ilustrovaný cestopis ktorý sa stal v Anglicku značne populárnym. 

Vyberám z neho na preklad kapitoly, ktoré sa týkajú stredoslovenskej banskej oblasti. 
Pokiaľ mi je známe, preklady časti textu tejto knihy zatiaľ neboli na Slovensku publikované 

Poznámky písané kurzívou, - ako táto - sú poznámky a doplnky prekladateľa
Poznámky písané podčiarknutou kurzívou sú poznámky k textu napísané Johnom Pagetom
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   

"Namiesto toho, aby sme sa vydali po najpriamejšej ceste do Kremnice, urobili sme značnú obchádzku, aby sme videli vyústenie veľkej  štôlne od Štiavnice do Hronského údolia . 

Vchod ( do štôlne) sme našli trochu za Žarnovicou, v krajine hojne zásobenej drevom a vodou; ale  na tomto konci (štôlne) sa už prestalo pracovať, aj keď na druhej strane sa stále pokračovalo.

 V tomto údolí Hrona, ktoré je v niektorých častiach také krásne, že som naklonený jeho porovnaniu s údolím Váhu, sme viac než raz pozorovali zvláštny zvyk, hoci Turci nikdy nevstúpili do tejto časti Uhorska, ktorý pripisujem ich vplyvu, totiž ženy so zahalenou spodnou časťou  tvárí.
Dievčatá skrývajú iba bradu, ale vydaté ženy aj ústa.

Tento pokryv, podobne ako závoje Východu, je tvorený dlhým kusom bielej ľanovej látky, prechádza okolo hlavy tak, aby ju pevne ovinul, a potom sa obtočil  okolo krku, prekríži sa vzadu a splýva nad prsia.

Ilustrácia ženy so zahalenou hlavou z Pagetovej knihy

Za povšimnutie stojí, že tie isté osoby, ktoré by považovali za neslušné ísť s odhalenou celou tvárou, majú spodničky nosené tak na krátko, že nedosiahnu ani nad vrchol topánok, a preto v takejto medzere ich vypĺňajú hnedé kolená, ktoré sú vystavené na obdiv bez akéhokoľvek podozrenia z nevhodného odhaľovania.

(Paget sa mýli v niekoľkých veciach - Turci v tejto doline bašovali početnými výpadmi pomerne dlhé obdobie, ale zahaľovanie hlavy najmä u vydatých žien má staršiu tradíciu ešte zo stredoveku, a nemá na to vplyv niekdajšia turecká prítomnosť v regióne)

Vstúpili sme do zadymeného predmestia Kremnice idúc po ceste, ktorý bol takmer taká zlá ako Štiavnické cesty. Zo stavu ulíc sa dá skutočne uveriť tomu, že obyvatelia týchto baníckych miest mali svoje myšlienky a záujmy tak hlboko pochované v lone zeme, že celkom zabudli  na cestách urobiť nejaké opatrenia aj pre tých, ktorí sú odsúdení na túlanie sa na jej povrchu.

 Krásny pár modrých očí - vždy som miloval modré oči orámované čiernymi vlasmi - nás pozval, aby sme sa vydali do našej izby v hostinci Koruna. 

Najlepšia izba bola už obsadená; ale potom vyššie uvedené modré oči urobili pekné ospravedlnenie a láskavo nám ponúkli  na využitie miestnosti, ktorú oni sami rozžarujú, takže pre mňa nebolo možné nájsť lepšieho ubytovania.

Veduta Kremnice ako vyzeralo mesto zhruba 100 rokov pred návštevou Johnom Pagetom a spoločníkmi

Naše sprievodné listy nám okamžite otvorili všetko to, čo sa v Kremnici oplatilo vidieť.

Staré uhorské príslovie, že „Kremnické múry sú zo zlata, Štiavnické zo striebra a Bystrické z medi“, nás pripravovalo na väčšie bohatstvo, než akým sa teraz môžu pochváliť bane.

Aj keď tu stále pracujú v baniach zlato a striebro, najbohatšie žily sú už vo veľkej miere  už vyčerpané; a značná časť bývalých prevádzok teraz leží pod vodou, čerpacie stroje sa už nepoužívajú. 

Vyčistiť ich by sa nezdalo byť veľkým problémom; ale ďalšou otázkou je, ako veľmi by sa to oplatilo; pretože aj tu, rovnako ako v prípade Štiavnice, boli najvyššie položené žily  najbohatšie. 

Hornina alebo masy žíl sú samý kremeň, skaly sú všeobecne zelenokameň. Tieto bane teraz produkujú asi 15 000 mariek striebra a 250 mariek zlata ročne. 

Šľamovne (67) ktoré sme navštívili, patrili súkromným spoločnostiam, ktoré tu vlastnia najbohatšie a najlepšie bane, a sú určite oveľa lepšie než tie erárne v Štiavnici. 

Horné žľaby ( v nich namontované) zatiaľ nie sú pohyblivé; ale sú si vedomí výhod, ktoré to prináša, a chystajú sa ich postaviť. 

Kremnica si užíva veľké výhody veľkých zásob vôd, za ktorú vďačí arcibiskupovi z Hronu ( myslí sa zo Svätého Kríža) V minulosti sa uhorský primas tešil titulu vedúceho a správcu kráľovskej mincovne, a preto bol do istej miery spojený s baňami. 

Patriotická cirkev na svoje vlastné náklady preniesla vodné toky z Turca do Kremnice, cez (vodovod dlhý) takmer päťdesiat anglických míľ, čím sa do dnešných dní získava bohatá zásoba z druhej strany Kremnických vrchov.

(John Paget pripisuje vznik Turčekovského vodovodu cirkvi, to sa ale v plnej miere nedá takto chápať. Vodovod postavili vlastníci baní v Kremnici)

67. Postup používaný na oddelenie zlata a striebra od horniny, v ktorej sa nachádzajú, je podobný postupu používanému pri výrobe olova alebo medi. 

Kov je z väčšej časti zmiešaný s kamennou hmotou v tak veľmi malých časticiach, že sa dá dokonale oddeliť iba tavením; ale aby sa na to pripravil, najprv sa kladivami rozbije  na kúsky, veľkosti štrku ktoré macadam odporúča na cesty. 

Potom sú vystavené spracovaniu v stupe, kde kúsky prechádzajú pod obrovskými kladivami, ktoré striedavo padajú a zredukujú ich na šľam; ďalej sa nechá prúdiť spolu s vodou cez šikmé rámy, kde sa usadia  častice obsahujúce ťažké kovy, zatiaľ čo ľahší materiál odteká. 

Tavenie odstráni zvyšnú kamennú hmotu a oddeľuje zlato alebo striebro od základných kovov; pretože je pomerne zriedkavé, že akýkoľvek kov sa vyskytuje v čistej forme. Okrem toho sa niekedy praží alebo vystavuje žiaru na čerstvom vzduchu, aby sa odstránili prchavé prvky - síra a arzén.

Na krátkej vzdialenosti za Kremnicou nám ukázali zvláštny úkaz, zosuv alebo prepad hory. Vrchol hory, dlhej asi šesťsto yardov a širokej dvesto, sa prepadla, aby sa vytvorila dolinu značnej hĺbky. Nemohli sme získať žiadne informácie o dátume tejto udalosti, ale do určitej miery rozpráva svoj vlastný príbeh. Lebo kolmý povrch skaly je pokrytý otvorenými ústami starých banských šácht a štôlní, do ktorých v súčasnosti neexistuje žiadny prechod, a ktoré preto museli existovať pred katastrofou. 

Predpokladá sa, že vnútro horstva bolo procesmi sádzania ohňom natoľko vyhĺbené, ako som to videl v Štiavnici, že po odstránení prírodných podpier došlo k prevaleniu nadložnej škrupiny miernym zemetrasením. 

Ale T si myslí, že je pravdepodobnejšie, že to bolo spôsobené zemetrasením so značnou silou, ktoré muselo najprv rozrušiť horniny, a potom ich zhltli v priepasti, ktorú vytvorilo; pretože na svahu kopca, takmer až do mesta Kremnice, je roztrúsených asi sto obrovských blokov bieleho kremeňa - celý povrch skaly vystavenej pádu je z toho istého kremeňa. 

Vyzerá to celé viac ako zrúcaniny nejakého sicílskeho chrámu, než je obvyklé umiestnenie masy hornín, a ktorého vzhľad nie je možné v tomto prípade nájsť.

Kremnické veľprepadlisko Šturec na kresbe  z knihy Borovszkého k Miléniu Uhorska 

 Na tomto svahu sú stopy bývalých budov, ktorých vek vybudovania určite musel predchádzať súčasnej polohe masy kameňa, o ktorej som hovoril; a je veľmi pravdepodobné, že to boli banícke budovy a že  boli zničené súčasne s baňami. 

Nezávisle od tejto úvahy, že na exponovanom povrchu nie sú žiadne stopy po veľkej dutine, boli Rimania príliš zruční baníci na to, aby sa vystavili takémuto ohrozeniu. Tento názor potvrdzuje aj vyhlásenie nášho sprievodcu, že na druhej strane hory došlo k podobnému prepadu hoci tam neexistujú žiadne bane, a priestor, ktorý vytvoril, teraz slúži ako prírodná vodná nádrž.

(John Paget pred návštevou Kremnických a štiavnických baní ponavštevoval prastaré Dácke a rímske bane na zlato v oblasti Rosia Motana, preto je presvedčený, že staré baníctvo možno v Uhorsku takmer všade pripisovať Rimanom. Dôkazy na rímske baníctvo drahých kovov na dnešnom Slovensku sa zatiaľ nepodarilo nájsť, u nás sa jedná skôr o staré baníctvo keltských a germánskych kmeňov, je zrejmé že aj ranní slovania dobývali a spracúvali miestne kovy a rudy )

68. Z poznámky od Engela (Geschichte von Ungarn, kapitola III. str. 61) konštatujem, že v roku 1443 došlo k veľkému zemetraseniu v Uhorsku, Poľsku a Čechách a že ním boli veľmi poškodené bane v Uhorsku; takže je pravdepodobné, že to môže v Kremnici určiť dátum prepadnutia baní.

V Kremnici sa má sústreďovať všetko zlato a striebro vyrobené v Uhorsku (alebo má byť zmincované), či už je získané súkromnými osobami alebo erárom. 

Uhri vždy mali ,a majú dodnes najväčšiu hrôzu zo zlata a striebra, ktoré opúšťajú ich krajinu, a pevne veria, že by všetci mali zbohatnúť, ak by to dokázali, a nechali by ich doma. Preto sa v rôznom čase prijalo veľa zákonov s ohľadom na dosiahnutie tohto cieľa, a okrem iného aj tie, ktoré robia z mincovne v Kremnici imperatív.

 Suma ročne vyťažená v Kremnici je asi 250 000 libier šterlingov (2 500 000 florénov, približne); je však pravdepodobné, že je to oveľa menšie množstvo ako je skutočne vyrobené množstvo, pretože je známe, že veľké množstvo kovov si našlo cestu do Viedne vo forme tehál  - okrem uznávaných 267 mariek zlata a 17 812 striebra - z ktorých sa národu nerobí žiadne vyúčtovanie.

Zlato a striebro, keď sa privezú do Kremnice, sa zmiešajú v roztavených hmotách v rôznych pomeroch podľa oblasti odkiaľ pochádzajú: tu sa oddeľujú varom v kyseline sírovej, čo znamená, že sa vytvára síran strieborný, zatiaľ čo zlato zostáva čisté a kyselina sa znova oddelí od striebra vápnom.

(John Paget sa tu pravdepodobne mýli: striebro sa v kyseline sírovej rozpúšťa veľmi neochotne. Môže sa však jednať o variantu precipitácie striebornej soli síranu strieborného  -nerozpustnej vo vode z oddeľovania zlata a striebra pomocou kyseliny dusičnej ktorá sa so striebrom zlúči na vodorozpustný dusičnan strieborný. Ak sa na dusičnan strieborný naleje kyselina sírová, vzniká síran strieborný nerozpustný vo vode .) 

69 Proces zmincovania, ktorý umožňuje rozdielnosť funkcii strojových zariadení, je takmer rovnaký ako  všade. Kov sa rozvalcuje na tenké platne, vyseknú sa okrúhle kúsky , zredukujú ich na hmotnosť jemným uberaním, vyčistia sa v parách vína a potom sa vyrazia. Raziace lisy, ktoré sa v súčasnosti používajú, sú nové, vyrobené vo Viedni podľa pruského modelu; ale nefungujú dobre, razidlo neklesá naplocho na mincu. Toto by mohlo byť napravené veľmi jednoduchou zmenou strojového zariadenia; ale hovoria, že tu nemajú žiadneho mechanika, ktorý by to dokázal, a preto budú aj naďalej nejaký čas zbytočne opotrebovávať raznice Striebro sa väčšinou vyrába na kúsky dvadsiatich grajciarov (zwanzigers) a zlato na dukáty a poldukáty.

Nie je nepravdepodobné (ako navrhuje Hene), že by  vzácne kovy, ktoré sa takto spájajú v rôznych pomeroch, nazývali Gréci EAEKTPON; lebo pokiaľ vieme, nevedeli o spôsobe ich oddeľovania, a preto mohli použiť iba to, čo sa našlo v čistom stave.

Ráno sme sa  už chystali opustiť Kremnicu, ale pán, ktorého láskavosťami som sa už zadlžil za jeho veľké - nám prejavené pozornosti, prišiel, aby mi povedal, že by som mohol vidieť takzvaný Silber-blick.
To  sa  stáva  iba raz týždenne, a zriedkakedy v čase vhodnom aj pre návštevníkov. 

Bola to teda príležitosť, ktorú sme si nemohli nechať ujsť.

Ilustrácia z interiéru Kremnickej Huty z Pagetovej knihy

Bolo práve načase. 

V gigantickom kotli pece bola roztavená hmota tekutých kovov - zlata, striebra, olova a medi - nad povrchom ktorých v obrovskom páre neustále prúdili plamene.

Cieľom tohto procesu, ktorý trvá štyriadvadsať hodín, je oddeliť ušľachtilé od obyčajných kovov, čo sa uskutočňuje ich oxidáciou. 

V okamihu, keď je oxidácia olova v striebre dokončená, sa po celom povrchu tekutého kovu šíri jasno modrý až modro-biely kovový lesk, ktorý robotníci uvítajú bez najmenšieho nadšenia , pretože to pre nich znamená len to, že ich dlhá a namáhavá úloha čistenia kovu je dokončená.

Znečisťujúce kovy sa potom nechajú vytekať do prúdu teplej vody, ktorá prechádza zlatom a striebrom, aby ich ochladila, tuhý kov sa vyberie, rozreže sa na tyče, odváži sa a odošle do mincovne, kde je zlato a striebro oddelené, ako už bolo opísané, a zmincované. 

Huty Kremnice sú najlepšie v Uhorsku: namiesto bežných mechov majú dúchadlá dvojité, valce poháňané vodou, ktorých konštrukcia udržuje konštantný dúchací prúd vzduchu; a stratu olova namiesto zvyčajných dvadsať funtov , v Kremnici znížili na dvanásť funtov.

Koniec kapitoly venovanej Kremnici, v ďalšom sa venuje uhorskej šľachte

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preklad Karsten Ivan, október 2019

Preklad z angličtiny do slovenčiny je autorským dielom K.Ivana. 

Preklad textov je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač alebo iné použitie tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Použitá literatura:

John Paget: Hungary and Transylvania 1839, vydal John Murray v roku 1850 , sken

https://ia802906.us.archive.org/25/items/hungaryandtrans02pagegoog/hungaryandtrans02pagegoog.pdf

Popis minerálov zo Štiavnickej oblasti od E.D.Clarke

V tomto blogu je preložená časť popisu pobytu Profesora Oxfordskej univerzity E.D. Clarke so spoločníkom v Banskej Štiavnici  v máji roku 1802 , keď sa konala návšteva arcivojvodov - synov Cisára Leopolda II. v tomto meste. 

Pokiaľ mi je známe, preklady časti textu tejto knihy zatiaľ neboli na Slovensku publikované 

Poznámky písané kurzívou, - ako táto- sú poznámky a doplnky prekladateľa 

----------------------------------------------------------------------------------------------------

Najkrajšie minerály Štiavnice (ktoré možno považovať za zvláštnosti týchto baní) sú ametysty s narastenými výkvetmi perleťového kalcitu v čase ich kryštalizácie na povrchu ametystových kryštálov.

Najcennejšie sú bohaté sírniky striebra , nazývané po nemecky Biela mincovná ruda (Weis-Gulden erz) ktorá je taká kujná, že z nespracovanej rudy boli razené medaily na počesť kráľovských návštev, niekedy Augustom Prvým Poľským.  (Nazývané "bielou mincovnou rudou" , preto že  striebro z nich získané sa zmincuje. Táto ruda je tiež nazývaný "lesklou  rudou" (Glanzerz), kvôli jej lesku či sklovitému vzhľadu, ale názov je nesprávne prekladaný ako „sklená ruda“ (Glaserz)

Štiavnický akantit foto Ladislav Turecký z Midat.org

 Sulfid strieborný je občas nachádzaný na bani Stephano-schadt (správne Stephan-schacht, minerál sa dnes označuje ako Argentit -Akantit)  
Táto ruda obsahuje 85%  striebra v kombinácii s iba 15% síry, je taká ľahko-taviteľná, že sa rozpúšťa už v plameni sviečky.

Videli sme niekoľko zbierok minerálov z baní Štiavnice, a všetky z nich obsahujú niekedy viac, inokedy menej tejto rudy. Sírniky striebra sa nachádzajú jednak v kryštalizovanej, tak aj v masívnej forme.

 V masívnej forme sa ruda vyskytuje v asociácii s bielym zemitým kalcitom a s kryštálmi kremeňa. Táto asociácia s vyššie uvedenými minerálmi je taká neobyčajná, že niekedy , keď sa vyskytne na vrcholoch kryštálov kremeňa , vyzerá to tak, ako keby bola na nich ruda priletovaná, alebo ako keby bola na ne nanesená štetcom z ťavej  srsti v čase keď bola tekutá.

Ostatné Štiavnické minerály okrem rúd zlata a striebra, sú mimoriadne početné, medzi inými možno menovať :

 1. Kryštalizovaný kremeň nesprávne nazývaný kryštalizovaný chalcedón . Takéto vzorky sú sem pravdepodobne prinášané z Transylvánie;

2. Kryštalizované fosfáty a uhličitany olova

3. Červené plstnaté kryštalizované hydrosulfidy antimónu (Proustit?)

4. Primárne priehľadné kryštály sulfidov bárya- barytu

5. Červené kryštalizované sulfidy arzénu (Realgár?),

6. Červené antimonité striebro kryštalizované na kremeni  so sírnikmi olova a železa (zrejme myslia Proustit alebo Pyrargyrit)

Parargyrit z okolia Štiavnice Foto Ladislav Turecký na Mindat.org 

7. Biele Wernerove striebro, bohaté na zlato. Je to trisulfid olova, železa a antimónu, obsahujúci striebro a železo. (Polybazit?)

8. Krásne priehľadné kryštály sulfidu zinku topásovo žltej farby (Sfalerit)

9. Stalaktity horečnatého kalcitu zarastené do sulfidov- barytu. (dnes označované ako Kutnahorit)

Niekedy sú argentity tak prerastené s čiernym sulfidom striebra , že to pripomína zmiešané farby, a v žiadnej inej krajine nie sú dvanásťstenné kryštály kremeňa (autor má na mysli obojstranne ukončené prizmatické kryštály kremeňa ktoré majú 12 plôch) vyvinuté v toľkých variantách jednotlivých tvarov a agregátov. 
Kvôli týmto prírodným okolnostiam profesor Scopoli vytvoril dielo nazvané „Crystallographia Hungarica“ ktoré je plné takýchto deformácii minerálov

Prírodné striebro sa nachádza na Stephano-schadt, aj veľmi pekne kryštalizovaný červený antimonit alebo rubínové striebro (teda Proustit).

Foto veľkej vzorky rýdzeho striebra a akantitu na kremeni z Štiavnice v zbierkach Natural History Museum Londýn. Foto K.Ivan. Pokladám za možné, že toto na fotke je jedna zo vzoriek, ktoré profesori, ako popisujú - zakúpili na Windšachte  a poslali do Anglicka

 Fosílne uhlie je  známe mnoho rokov na mnohých miestach Uhorska. V Banáte bolo uhlie nájdené blízko vrstiev zlatonosného piesku, z ktorého Cigáni získavajú svoje ryžované zlato. Už dávnejšie bolo uhlie kopané pri Štiavnici, ale bolo považované skôr za kuriozitu, než za niečo použiteľné v praxi. 
Profesor Passern nám ukázal niekoľko veľkých exemplárov toho materiálu, ktorý je tu nazývaný hnedým uhlím, z nálezísk pri Štiavnici.

20. Mája sme sa zaoberali ukladaním a analýzou minerálov , pričom sme robili experimenty vo verejnom laboratóriu.

21. Mája sme navštívili najznámejšie zbierky minerálov v Štiavnici a v okolí.

Osobitne jedna (patriaca správcovi baní na Vindschacht) bola pozoruhodná pre svoju nádheru a hojnosť ametystov, ktoré obsahovala.

Typický Štiavnický ametyst purpurovej farby zo starých zberov. Foto Rockhound.cz

 Vlastník zbierky nás potom zaviedol do zasadacej miestnosti správy erárnych baní.
Pripomínala trochu banku, preto že v nej bolo niekoĺko pracovníkov zamestnaých písaním pri svojich stoloch.
Na policiach boli vystavené najkrajšie exempláre sulfidov striebra, ktoré boli nájdené v poslednom čase.
Niektoré tu vystavené exempláre boli na predaj, a to podľa váhy, (výťažok predaja ktorých sa používal) na účely hradenia nákladov na ubytovanie študentov mineralógie (na tunajšej Banskej akadémii.)

Rýdze striebro na Kremeni z Hodruše. Foto K.Ivan

 Ceny vzoriek boli bez akejkoľvek prirážky k základnej cene, ktorá by závisela od ich krásy či vzácnosti – boli ocenené len podľa ceny hmotnosti striebra ktoré obsahovali.
 Niekoľko z nich sme kúpili a odoslali do Anglicka, spoločne s exemplármi všetkých druhov rudy, aké sme našli v Uhorských baniach.

Kryštály stefanitu z Hodruše v zbierkach SBM . Foto :L. Lužina

Je tu jeden významný druh rudy, zvaný Tigria ruda (Tigererz) ktorá sa nachádza tiež vo Freibergu. Pozostáva z čierneho sulfidu striebra usadeného na matrici vo forme čiernych sférických hrudiek na sivej porfyrickej hornine , takže pripomínajú škvrny na tigrej alebo leopardej kožušine – odtiaľ je jej meno.

 Tigria ruda (zlatá so striebrom) z Hodruše. Odborne povedané: jedná sa o kokardovú štruktúru žilnej výplne . Foto K.Ivan

(Koniec state z originálnej knihy) 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Preklad z originálu Ing. Karsten Ivan, Február 20016

Preklad je autorským dielom K.Ivana. Preklad je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom

Použitá literatura:

E.D.Clarke : Travels in various countries of Europe, Asia and Africa, Part the Second, Section the Third. Vyd. Londýn 1818