Kremnica - preklad kapitoly Johna Pageta z knihy Uhorsko a Sedmohradsko 1832

John Paget v rokoch 1831 - 32  precestoval značnú časť uhorskej časti Rakúsko-Uhorska aj s dvojicou kresliarov, a z tejto cesty napísal ilustrovaný cestopis ktorý sa stal v Anglicku značne populárnym. 

Vyberám z neho na preklad kapitoly, ktoré sa týkajú stredoslovenskej banskej oblasti. 
Pokiaľ mi je známe, preklady časti textu tejto knihy zatiaľ neboli na Slovensku publikované 

Poznámky písané kurzívou, - ako táto - sú poznámky a doplnky prekladateľa
Poznámky písané podčiarknutou kurzívou sú poznámky k textu napísané Johnom Pagetom
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   

"Namiesto toho, aby sme sa vydali po najpriamejšej ceste do Kremnice, urobili sme značnú obchádzku, aby sme videli vyústenie veľkej  štôlne od Štiavnice do Hronského údolia . 

Vchod ( do štôlne) sme našli trochu za Žarnovicou, v krajine hojne zásobenej drevom a vodou; ale  na tomto konci (štôlne) sa už prestalo pracovať, aj keď na druhej strane sa stále pokračovalo.

 V tomto údolí Hrona, ktoré je v niektorých častiach také krásne, že som naklonený jeho porovnaniu s údolím Váhu, sme viac než raz pozorovali zvláštny zvyk, hoci Turci nikdy nevstúpili do tejto časti Uhorska, ktorý pripisujem ich vplyvu, totiž ženy so zahalenou spodnou časťou  tvárí.
Dievčatá skrývajú iba bradu, ale vydaté ženy aj ústa.

Tento pokryv, podobne ako závoje Východu, je tvorený dlhým kusom bielej ľanovej látky, prechádza okolo hlavy tak, aby ju pevne ovinul, a potom sa obtočil  okolo krku, prekríži sa vzadu a splýva nad prsia.

Ilustrácia ženy so zahalenou hlavou z Pagetovej knihy

Za povšimnutie stojí, že tie isté osoby, ktoré by považovali za neslušné ísť s odhalenou celou tvárou, majú spodničky nosené tak na krátko, že nedosiahnu ani nad vrchol topánok, a preto v takejto medzere ich vypĺňajú hnedé kolená, ktoré sú vystavené na obdiv bez akéhokoľvek podozrenia z nevhodného odhaľovania.

(Paget sa mýli v niekoľkých veciach - Turci v tejto doline bašovali početnými výpadmi pomerne dlhé obdobie, ale zahaľovanie hlavy najmä u vydatých žien má staršiu tradíciu ešte zo stredoveku, a nemá na to vplyv niekdajšia turecká prítomnosť v regióne)

Vstúpili sme do zadymeného predmestia Kremnice idúc po ceste, ktorý bol takmer taká zlá ako Štiavnické cesty. Zo stavu ulíc sa dá skutočne uveriť tomu, že obyvatelia týchto baníckych miest mali svoje myšlienky a záujmy tak hlboko pochované v lone zeme, že celkom zabudli  na cestách urobiť nejaké opatrenia aj pre tých, ktorí sú odsúdení na túlanie sa na jej povrchu.

 Krásny pár modrých očí - vždy som miloval modré oči orámované čiernymi vlasmi - nás pozval, aby sme sa vydali do našej izby v hostinci Koruna. 

Najlepšia izba bola už obsadená; ale potom vyššie uvedené modré oči urobili pekné ospravedlnenie a láskavo nám ponúkli  na využitie miestnosti, ktorú oni sami rozžarujú, takže pre mňa nebolo možné nájsť lepšieho ubytovania.

Veduta Kremnice ako vyzeralo mesto zhruba 100 rokov pred návštevou Johnom Pagetom a spoločníkmi

Naše sprievodné listy nám okamžite otvorili všetko to, čo sa v Kremnici oplatilo vidieť.

Staré uhorské príslovie, že „Kremnické múry sú zo zlata, Štiavnické zo striebra a Bystrické z medi“, nás pripravovalo na väčšie bohatstvo, než akým sa teraz môžu pochváliť bane.

Aj keď tu stále pracujú v baniach zlato a striebro, najbohatšie žily sú už vo veľkej miere  už vyčerpané; a značná časť bývalých prevádzok teraz leží pod vodou, čerpacie stroje sa už nepoužívajú. 

Vyčistiť ich by sa nezdalo byť veľkým problémom; ale ďalšou otázkou je, ako veľmi by sa to oplatilo; pretože aj tu, rovnako ako v prípade Štiavnice, boli najvyššie položené žily  najbohatšie. 

Hornina alebo masy žíl sú samý kremeň, skaly sú všeobecne zelenokameň. Tieto bane teraz produkujú asi 15 000 mariek striebra a 250 mariek zlata ročne. 

Šľamovne (67) ktoré sme navštívili, patrili súkromným spoločnostiam, ktoré tu vlastnia najbohatšie a najlepšie bane, a sú určite oveľa lepšie než tie erárne v Štiavnici. 

Horné žľaby ( v nich namontované) zatiaľ nie sú pohyblivé; ale sú si vedomí výhod, ktoré to prináša, a chystajú sa ich postaviť. 

Kremnica si užíva veľké výhody veľkých zásob vôd, za ktorú vďačí arcibiskupovi z Hronu ( myslí sa zo Svätého Kríža) V minulosti sa uhorský primas tešil titulu vedúceho a správcu kráľovskej mincovne, a preto bol do istej miery spojený s baňami. 

Patriotická cirkev na svoje vlastné náklady preniesla vodné toky z Turca do Kremnice, cez (vodovod dlhý) takmer päťdesiat anglických míľ, čím sa do dnešných dní získava bohatá zásoba z druhej strany Kremnických vrchov.

(John Paget pripisuje vznik Turčekovského vodovodu cirkvi, to sa ale v plnej miere nedá takto chápať. Vodovod postavili vlastníci baní v Kremnici)

67. Postup používaný na oddelenie zlata a striebra od horniny, v ktorej sa nachádzajú, je podobný postupu používanému pri výrobe olova alebo medi. 

Kov je z väčšej časti zmiešaný s kamennou hmotou v tak veľmi malých časticiach, že sa dá dokonale oddeliť iba tavením; ale aby sa na to pripravil, najprv sa kladivami rozbije  na kúsky, veľkosti štrku ktoré macadam odporúča na cesty. 

Potom sú vystavené spracovaniu v stupe, kde kúsky prechádzajú pod obrovskými kladivami, ktoré striedavo padajú a zredukujú ich na šľam; ďalej sa nechá prúdiť spolu s vodou cez šikmé rámy, kde sa usadia  častice obsahujúce ťažké kovy, zatiaľ čo ľahší materiál odteká. 

Tavenie odstráni zvyšnú kamennú hmotu a oddeľuje zlato alebo striebro od základných kovov; pretože je pomerne zriedkavé, že akýkoľvek kov sa vyskytuje v čistej forme. Okrem toho sa niekedy praží alebo vystavuje žiaru na čerstvom vzduchu, aby sa odstránili prchavé prvky - síra a arzén.

Na krátkej vzdialenosti za Kremnicou nám ukázali zvláštny úkaz, zosuv alebo prepad hory. Vrchol hory, dlhej asi šesťsto yardov a širokej dvesto, sa prepadla, aby sa vytvorila dolinu značnej hĺbky. Nemohli sme získať žiadne informácie o dátume tejto udalosti, ale do určitej miery rozpráva svoj vlastný príbeh. Lebo kolmý povrch skaly je pokrytý otvorenými ústami starých banských šácht a štôlní, do ktorých v súčasnosti neexistuje žiadny prechod, a ktoré preto museli existovať pred katastrofou. 

Predpokladá sa, že vnútro horstva bolo procesmi sádzania ohňom natoľko vyhĺbené, ako som to videl v Štiavnici, že po odstránení prírodných podpier došlo k prevaleniu nadložnej škrupiny miernym zemetrasením. 

Ale T si myslí, že je pravdepodobnejšie, že to bolo spôsobené zemetrasením so značnou silou, ktoré muselo najprv rozrušiť horniny, a potom ich zhltli v priepasti, ktorú vytvorilo; pretože na svahu kopca, takmer až do mesta Kremnice, je roztrúsených asi sto obrovských blokov bieleho kremeňa - celý povrch skaly vystavenej pádu je z toho istého kremeňa. 

Vyzerá to celé viac ako zrúcaniny nejakého sicílskeho chrámu, než je obvyklé umiestnenie masy hornín, a ktorého vzhľad nie je možné v tomto prípade nájsť.

Kremnické veľprepadlisko Šturec na kresbe  z knihy Borovszkého k Miléniu Uhorska 

 Na tomto svahu sú stopy bývalých budov, ktorých vek vybudovania určite musel predchádzať súčasnej polohe masy kameňa, o ktorej som hovoril; a je veľmi pravdepodobné, že to boli banícke budovy a že  boli zničené súčasne s baňami. 

Nezávisle od tejto úvahy, že na exponovanom povrchu nie sú žiadne stopy po veľkej dutine, boli Rimania príliš zruční baníci na to, aby sa vystavili takémuto ohrozeniu. Tento názor potvrdzuje aj vyhlásenie nášho sprievodcu, že na druhej strane hory došlo k podobnému prepadu hoci tam neexistujú žiadne bane, a priestor, ktorý vytvoril, teraz slúži ako prírodná vodná nádrž.

(John Paget pred návštevou Kremnických a štiavnických baní ponavštevoval prastaré Dácke a rímske bane na zlato v oblasti Rosia Motana, preto je presvedčený, že staré baníctvo možno v Uhorsku takmer všade pripisovať Rimanom. Dôkazy na rímske baníctvo drahých kovov na dnešnom Slovensku sa zatiaľ nepodarilo nájsť, u nás sa jedná skôr o staré baníctvo keltských a germánskych kmeňov, je zrejmé že aj ranní slovania dobývali a spracúvali miestne kovy a rudy )

68. Z poznámky od Engela (Geschichte von Ungarn, kapitola III. str. 61) konštatujem, že v roku 1443 došlo k veľkému zemetraseniu v Uhorsku, Poľsku a Čechách a že ním boli veľmi poškodené bane v Uhorsku; takže je pravdepodobné, že to môže v Kremnici určiť dátum prepadnutia baní.

V Kremnici sa má sústreďovať všetko zlato a striebro vyrobené v Uhorsku (alebo má byť zmincované), či už je získané súkromnými osobami alebo erárom. 

Uhri vždy mali ,a majú dodnes najväčšiu hrôzu zo zlata a striebra, ktoré opúšťajú ich krajinu, a pevne veria, že by všetci mali zbohatnúť, ak by to dokázali, a nechali by ich doma. Preto sa v rôznom čase prijalo veľa zákonov s ohľadom na dosiahnutie tohto cieľa, a okrem iného aj tie, ktoré robia z mincovne v Kremnici imperatív.

 Suma ročne vyťažená v Kremnici je asi 250 000 libier šterlingov (2 500 000 florénov, približne); je však pravdepodobné, že je to oveľa menšie množstvo ako je skutočne vyrobené množstvo, pretože je známe, že veľké množstvo kovov si našlo cestu do Viedne vo forme tehál  - okrem uznávaných 267 mariek zlata a 17 812 striebra - z ktorých sa národu nerobí žiadne vyúčtovanie.

Zlato a striebro, keď sa privezú do Kremnice, sa zmiešajú v roztavených hmotách v rôznych pomeroch podľa oblasti odkiaľ pochádzajú: tu sa oddeľujú varom v kyseline sírovej, čo znamená, že sa vytvára síran strieborný, zatiaľ čo zlato zostáva čisté a kyselina sa znova oddelí od striebra vápnom.

(John Paget sa tu pravdepodobne mýli: striebro sa v kyseline sírovej rozpúšťa veľmi neochotne. Môže sa však jednať o variantu precipitácie striebornej soli síranu strieborného  -nerozpustnej vo vode z oddeľovania zlata a striebra pomocou kyseliny dusičnej ktorá sa so striebrom zlúči na vodorozpustný dusičnan strieborný. Ak sa na dusičnan strieborný naleje kyselina sírová, vzniká síran strieborný nerozpustný vo vode .) 

69 Proces zmincovania, ktorý umožňuje rozdielnosť funkcii strojových zariadení, je takmer rovnaký ako  všade. Kov sa rozvalcuje na tenké platne, vyseknú sa okrúhle kúsky , zredukujú ich na hmotnosť jemným uberaním, vyčistia sa v parách vína a potom sa vyrazia. Raziace lisy, ktoré sa v súčasnosti používajú, sú nové, vyrobené vo Viedni podľa pruského modelu; ale nefungujú dobre, razidlo neklesá naplocho na mincu. Toto by mohlo byť napravené veľmi jednoduchou zmenou strojového zariadenia; ale hovoria, že tu nemajú žiadneho mechanika, ktorý by to dokázal, a preto budú aj naďalej nejaký čas zbytočne opotrebovávať raznice Striebro sa väčšinou vyrába na kúsky dvadsiatich grajciarov (zwanzigers) a zlato na dukáty a poldukáty.

Nie je nepravdepodobné (ako navrhuje Hene), že by  vzácne kovy, ktoré sa takto spájajú v rôznych pomeroch, nazývali Gréci EAEKTPON; lebo pokiaľ vieme, nevedeli o spôsobe ich oddeľovania, a preto mohli použiť iba to, čo sa našlo v čistom stave.

Ráno sme sa  už chystali opustiť Kremnicu, ale pán, ktorého láskavosťami som sa už zadlžil za jeho veľké - nám prejavené pozornosti, prišiel, aby mi povedal, že by som mohol vidieť takzvaný Silber-blick.
To  sa  stáva  iba raz týždenne, a zriedkakedy v čase vhodnom aj pre návštevníkov. 

Bola to teda príležitosť, ktorú sme si nemohli nechať ujsť.

Ilustrácia z interiéru Kremnickej Huty z Pagetovej knihy

Bolo práve načase. 

V gigantickom kotli pece bola roztavená hmota tekutých kovov - zlata, striebra, olova a medi - nad povrchom ktorých v obrovskom páre neustále prúdili plamene.

Cieľom tohto procesu, ktorý trvá štyriadvadsať hodín, je oddeliť ušľachtilé od obyčajných kovov, čo sa uskutočňuje ich oxidáciou. 

V okamihu, keď je oxidácia olova v striebre dokončená, sa po celom povrchu tekutého kovu šíri jasno modrý až modro-biely kovový lesk, ktorý robotníci uvítajú bez najmenšieho nadšenia , pretože to pre nich znamená len to, že ich dlhá a namáhavá úloha čistenia kovu je dokončená.

Znečisťujúce kovy sa potom nechajú vytekať do prúdu teplej vody, ktorá prechádza zlatom a striebrom, aby ich ochladila, tuhý kov sa vyberie, rozreže sa na tyče, odváži sa a odošle do mincovne, kde je zlato a striebro oddelené, ako už bolo opísané, a zmincované. 

Huty Kremnice sú najlepšie v Uhorsku: namiesto bežných mechov majú dúchadlá dvojité, valce poháňané vodou, ktorých konštrukcia udržuje konštantný dúchací prúd vzduchu; a stratu olova namiesto zvyčajných dvadsať funtov , v Kremnici znížili na dvanásť funtov.

Koniec kapitoly venovanej Kremnici, v ďalšom sa venuje uhorskej šľachte

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preklad Karsten Ivan, október 2019

Preklad z angličtiny do slovenčiny je autorským dielom K.Ivana. 

Preklad textov je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač alebo iné použitie tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Použitá literatura:

John Paget: Hungary and Transylvania 1839, vydal John Murray v roku 1850 , sken

https://ia802906.us.archive.org/25/items/hungaryandtrans02pagegoog/hungaryandtrans02pagegoog.pdf