Uplynulo síce len 10 rokov od vydania monografie, ale už sa stala klasikou, a jej autor, Ing. Priesol už žiaľ celé roky nie je medzi nami.
Máme Vianoce roku 2020 v takzvaných Covid bublinách, a tak nezaškodí si niečo z tejto publikácie o miestnych vianočných zvykoch.
Medzi banícke Vianočné zvyky patrilo napríklad držanie slávnostných služieb božích s aušusníkmi miestneho Baníckeho bratstva Božieho Tela s aušusníkmi facigermi , ktorí držali zapálené sviece v špeciálnych držiakoch nastúpení v aušusníckych umiformách (nemeckých - bielych, uhorských červenobielo zelených, aj rakúskych - čiernych.
 |
| Hodrušskí aušusníci nastúpení na slávnostnej Vianočnej omši vo farskom kostole sv. Mikuláša v Banskej Hodruši v roku 1938 |
Miestne zvyky Vianočné ohľadom kolied sú v podstate zhodné so stredoslovenskými zvykmi na Tekove, Honte a v Zvolenskej stolici.
Ing. Priesol zachytáva Vianočné tradície takto:
Štedrý večer
V Hodruši sa Štedrý Večer začínal o 18. hodine spoločnou modlitbou Anjel Pána. Darčeky pod slávnostne vyzdobeným stromčekom s doma vyrobenými salónkami a ozdobený malými sviečkami kedysi nebývali.
O to viac bolo detskej radosti. Po moditbe mamka všetkým rozdala oblátku s medom. Otec nalial po štamperlíku hriateho (pálenka zmiešaná s karamelizovaným cukrom, prísadou boli voňavé klinčeky a iné koreniny) . Potom sa podávala kapustnica s hríbami a opekance s makom alebo bryndzou. Aj keď priamo v hodruši bolo veľké jazero, ryba sa na Štedrý večer nejedla. Tento zvyk sa zaviedol až po 2. svetovej vojne. Potom sa spievalo a odbavovali sa vianočné zvyky a tradície, spomínané nižšie.
" Hodrušský rodák, neskorší kňaz, dekan a kanonik Emil Scheimer, ktorý v rodnej Hodruši v kruhu svojej rodiny prežil prvých 22 rokov svojho života (1924 - 1946) si na toto vianočné bdobie spomína takto:
Vianoce mali svoje rodinné čaro, prechovávali sa zvyky a rôzne tradície. Nacvičovali sa divadlá. Ich príprava sa začala už v adventnom období. Mládež sa vtedy schádzala u vtedajšieho hodrušského pána rechtora Jána Spišku. Bol to neobyčajne múdry človek. Pomáhali sme, , keď sa u neho piekli vianočné oblátky aaj tento čas sme využili na prípravu a nácvik vianočných veršovaniek, spevov a kolied. Okrem toho bolo zvykom vo vianočnom období chodiť s Hadom, Hviezdou, s Murínom a s Betlehemom.
Chodenie s hadom.
Skupina mladých chlapcov chodila na Štedrý večer po domoch s hadom a pritom jeden z chlapcov s hadom manipuloval tak, že pri speve opisujúcom "hriech Adama a Evy v Raji! hada pomocou pružiny (v skutočnosti to bola drevená konštrukcia - pantograf) vysúval a sťahoval podľa potreby do taktu piesne. Had bol oblepený papierom a z drevených latiek bol vyrobený tak, aby sa dal rozťahovať a sťahovať. Had mal zväčšenú hlavu a v čeľusťovej časti mal červené svetlo alebo jeho hlava bola zakončená klinčekom, na ktorom bolo nastoknuté jablko. (Iné opisy hovoria, že had mal v pysku jablko umelé alebo skutočné, a sviečočku v červenom kelímku mal na hlave)
 |
| Fotografia "hada" z fondov Ústavu Etnológie SAV - Tekov |
Pri vystúpení chlapcov sa spievala veršovanka, ktorú vedeli všetky deti:
Milý Pán Boh šiel do raja , stvoril Evu aj Adama
Všetky stromy užívajte , len ten jedon zanechajte
ktorý stojí prostred raja, bielym kvetom zakvitáva.
Učinil sa diabel hadem, zviedol Evu aj s Adamem,
Tu máš Eva toto jabko, veď je ono velmo sladkô
Eva dala Adamovi, ako svojmu manželovi
Ked to jabko okúseli, hneď von z raja íst museli
Dal im Pán Boh rýl, motyčku, aj semiačka po uzlíčku
Tu orajte, tu kopajte, tu si na chlieb zarábajte
Kými si chleba nadobudli, do chuti sa vyplakali
Nak ná nežrje večný plamen, uchovaj nás Kriste, amen.
Išlo o biblický výjav , v ktorom Had bol zvodcom a príčinou hriechu prvých rodičov. Ako odmenu deti spravidla dostávali peniaze.
 |
| Fotografia Martina Slivku z "chodenia s Hadom " v Hriňovej, zo stránky www.dobranovina.sk |
Chodenie s hviezdou. Ďalšou vianočnou tradíciou (od Štedrého Večera až po Nový rok) bolo chodenie s hviezdou. Hviezda sa vyrobila úpravou sita na múku, k obruči sita boli prirobené rohy šesťcípej hviezdy oblepené papierom a vo vnútri sita bola zapálení sviečka . Celé sa to nieslo na tyči. Odrastenejší chlapci chodili s hviezdou do rímskokatolíckych rodín a spievali:
Čo znamená tamto nového, nevidel som tam miesta žiadneho.
Vidím ludí sa tam ponáhlat, niečo novýho idú tam hladat.
Vtáčkovia lubivým hlasom spievajú , trúby anjelské už zaznievajú.
Nigdy, nigdy to nečinily, aby v npoci, v noci trúbily
Anjel v noci krásne sa vznáša, šetkému stvoreniu radost prináša
Sláva na výsosti Bohu, na zemi pokoj ludu
On sa narodil práve v polnoci, ktorý má všetko vo svojej moci.
Chválu, slávu vzdávaj stvoreniu, bo na svet prišlo ludom spasenia.
Chodenie s murínom: Išlo o ďalšiu vianočnú tradíciu , ktorá pripomínala Troch kráľov: Gašpara, Melichara a Baltazára. Všetci traja boli oblečení ako králi s papierovými korunami a hviezdami na hlavách , oblečení v dlhých bielych košeliach a opásaní farebnými stuhami. Baltazár bol začiernený ako "murín" , teda černoch. Koledníci vošli do domu a spoločne spievali:
Dobre sa mávajte , z bohom zostávajte,
tu všetci domáci, vy drahí rodáci!
Nech Vás Boh požehná a dá Vám spasenia
dá všeho hojnosti , dla Vašej žiadosti.
Nech zošle anjelov, tých dobrých priatelov,
aby Vás každýho chránili od zlýho!
Pochválen pán Ježiš Kristus, amen!
Chodenie s Betlehemom:
Medzi najznámejšie vianočné tradície patrilo chodenie s betlehemom. Bolo to akoby malé divadlo, kde vystupovali štyria valasi, bača, anjel s maštaľkou a so Svätou rodinou.
Pred domom sa spievalo:
Jeruzalem mesto svatuo, kde slniečko žiari zlatuo, na Libanon sa opiera
Tá otčina je vlasť naša, ta sa spev náš dnes zanáša, ta z nás každý pozerá.
V tých údoliach Betlehema, kde pastierstvo psoty nemá,
kde lud žije v hojnostikde sú nivy bujné naše, kde koliby aj salaše,
majú mlieka hojnosti, ta z nás každý pozerá.
Kde sa blyští hrad Sióna, s kvietím šerí vreh Cedrónam palmy kvitnú spanilé
hla z tých krajov pochádzame, tam príbuzných svojich máme, tam rodisko je milé.
Pochválen buď Ježiš i Márie meno
v dňoch týchto dnoch sviatočných nak je zvelebenuo,
bo celé krestanstvo v dnoch týchto sa chystá,
oslávit pamiatku narodenia Krista
Šetko v srdci plesá s duševnou radostou
nad touto po celom svete dnes slávnostou
aby sa to s velkou pobožnostou hralo
čo dakedá v skutku sa v Betleheme stalo...
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Časti písané kurzívou sú citácie z knihy
Ing. Vít Priesol : Monografia Banská Hodruša
Vydal Aprint s.r.o. Žiar nad Hronom v roku 2010,
ISBN 978-80-970413- 3-5
citácie zo strán 116-117
Časti písané modrým písmom sú doplnky, poznámky a úvod K.Ivana
