Napísali o Štiavnici: preklad správy o návšteve Arcivojvodov Antona a Rainera v Štiavnici v roku 1802 očami oxfordských profesorov

Časti blogu uvedené kurzívou sú poznámky a doplnky autora prekladu 

V ostatnom dieli Zborníka SBM (XXIV) pani Elena Kašiarová detailne popísala prípravy a realizáciu návštevy arcivojvodov Antona Viktora Rakúskeho  a Rainera Jozefa Rakúskeho, synov cisára Leopolda II. v Štiavnici, Kremnici a Bystrici v termíne 17. 5 až 23.5. 1802. 

Bola to už tretia návšteva stredoslovenských banských miest  na „najvyššej úrovni“ v priebehu necelých 100 rokov.

Pani Kašiarová detailne a výstižne popísala návštevu a jej priebeh z pohľadu mestských a banských úradníkov,  to, čo jej predchádzalo a čo nasledovalo po nej pri účtovaní nákladov.

V nasledujúcom preklade Vám chcem ponúknuť pohľad na tie isté udalosti, ale z tak trochu nezávislého pohľadu dvojice profesorov Oxfordskej univerzity, ktorí v tom čase zhodou okolností prechádzali Horným Uhorskom na ceste z  Turecka cez Grécko, Macedóniu , Rumunské Dolné Uhry do Horných Uhier, a ďalej  smerom na západ do Paríža.

Cestou si všímali a popisovali najmä antické pamiatky, stavby,  zbierali rastliny a ukladali ich do herbárov, zbierali vzorky hornín a minerálov, ak sa dalo,  tak fárali do baní a hút – napríklad v Sedmohradsku, a popisovali geológiu hôr a ložísk, aj ich mineralógiu. Tiež navštevovali miestne významné univerzity a akadémie. Cestou robili tiež rôzne merania , najmä teplôt, barometrického tlaku a počasia, a tieto zaznamenávali do tabuliek.

Môj preklad sa týka len strán č. 382 až 397 ich 3 dielu z 2. časti cestopisu, kde popisujú svoju spoluúčasť na návšteve princov. 

Pri čítaní ich skorších zážitkov z Dolných Uhier ma pobavila časť, kde ich privítali profesori Budínskej univerzity, ľahko prekvapení, preto že o nejakej Oxfordskej univerzite v Anglicku nikdy v živote nepočuli, a domnievali sa, že práve tá ich univerzita je najznámejšia a najslávnejšia v Európe...

Treba ešte dodať, že profesori prišli do Štiavnice skôr, než obaja princovia so sprievodom, a návštevu Kremnice s jej baňami, mlynmi, lúčobňami a mincovňou absolvovali ešte pred príchodom arcivojvodov do Štiavnice.

 Popis návštevy v Kremnici a okolí dám niekedy inokedy.

Začítajme sa teda do ich popisov.

Ešte si povedzme aké mali počasie, keď už ich zaznamenali:
17 mája 1802 v Štiavnici padal sneh s dažďom,
 18 mája pršalo a padal ľadovec,
potom už v ďalších dňoch mali polooblačné až slnečné počasie, nepršalo.

„Večer toho dňa (17. Mája 1802) sme navštívili baróna de Slágen , ktorý vystavil žiadosť grófovi de Sporck.
Gróf Sporck je poverený starostlivosťou a vzdelávaním dvojice mladých princov.

 V ten deň barón de Slágen obdržal povolenie (pre nás) na pridanie sa k princom pri návšteve bane Wind-schadt (majú na mysli Windschacht – dnešný Piarg alebo Štiavnické Bane) počas nasledujúceho dňa.

18. mája sme vstali o šiestej ráno, a o siedmej sme boli predstavení grófom Sporckom Ich Výsostiam arcivojvodom.

 Starší z dvojice, arcivojvoda Anton nám položil mnoho otázok o našej ceste, a pri všetkých preukázal veľmi vysokú úroveň informovanosti. Milostivo nás pozval, aby sme mu robili spoločnosť pri návšteve baní v Kremnici. 

Keď sme ho informovali, že sme sa práve vrátili z výpravy stamodtiaľ, uviedol niekoľko faktov o týchto baniach, ktoré obohatili zásoby našich informácii.

Litografia Arcivojvodu Antona Viktora Rakúskeho von Habsburg z doby cca 40 rokov po popisovanej návšteve. Foto Wikimedia

Litografia Arcivojvodu Rainera Leopolda Rakúskeho von Habsburg z rovnakého obdobia ako tá vyššia. Foto Wikimedia

Potom sme sa vybrali na cestu do baní Wind-schadt , jednej z najdôležitejších oblastí neďaleko od mesta.  

Počas cesty nás gróf de Sporck informoval, že v Štiavnici a okolí žije 42 000 obyvateľov, z ktorých sú takmer všetci zamestnaní v baniach. 

Tento odhad o dosť prekračoval počet obyvateľov , ktorý sme dostali od osôb bývajúcich v Štiavnici, ktorí tvrdili, že v meste ( rozumej : včítane Belej, Hodruše, Piargu, Vyhní, Štefultova, Fuchslochu, Baniek a Sklených Teplíc) žije 25 000 obyvateľov, ktorí sú takmer všetci zamestnaní v baniach rozložených v okolí. Ako muži tak aj ženy začnú pracovať od svojich šiestich až siedmich rokov veku, a pokračujú v práci, až kým neumrú.

Po príchode do Wind-schadt sme vstúpili do bane na obzore vybavenom podlahou z foršní po celej dĺžke, a takej priestornej, že v nej mohli pohodlne kráčať tri osoby bok po boku vedľa seba. Vchod do bane bol vyzdobený girlandami na oslavu oboch princov, a výstrely delostrelcov oznámili moment ich sfárania .

 Podlaha a steny tejto bane boli také čisté, že nás mohla sprevádzať aj dáma oblečená v toalete rovnako jednoducho, ako vo svojich apartmánoch.

Pokračovali sme v kráčaní na značnú vzdialenosť na tomto obzore (štôlňa Félix v Štiavnických Baniach) vedení svetlom fakieľ.

 Keď sme dosiahli  žilu na jej konci, arcivojvoda Anton sa opýtal niekoľko otázok ohľadom výroby a asociácii rudných výskytov, čím preukázal , že je veľmi dobre oboznámený s mineralógiou. Z odpovedí pre Jeho Výsosť sme sa dozvedeli, že najbohatšie rudy tejto bane sú oveľa hlbšie, než je úroveň štôlne, ktorou sme vstúpili; že rudy na úrovni tohoto horizontu neobsahujú viac než 5 až 8 lótov striebra v jednom kventlíku.

Štôlňa Félix na Piargu počas zmáhania. Foto Miško Macko z Panoramio

Po tom, ako sme navštívili dve alebo tri žily v rôznych smeroch (tie na Wind-schadt sa odlišujú v jednotlivých smeroch ) sme boli uvedení do komory jasne osvetlenej a pripravenej na recepciu pre Ich Výsosti (p. Kašiarová uvádza, že sa jednalo o nárazisko či priestor pri šachte Wolf – Kamennej #).

Šachta Wolf  (Kamenná) - v elipse na Hornom Fuchslochu. Foto Adolf Révay 1910

Ako sme sa blížili ku vchodu (do komory náraziska #) veľký pomaľovaný transparent predvádzal nápis  uvádzajúci dátum, v ktorom  dvaja arcivojvodovia poctili baňu Wind-schadt svojou návštevou. (zrejme tzv. chronostichon – oslavný nápis v latinčine, kde zvýraznené rímske číslice po súčte dávajú dátum a vročenie)  

Hneď ako sme vstúpili do osvetlenej haly , skupina hudobníkov umiestnená na vyvýšenej galérii v bani, nad našimi hlavami, začali hrať národné piesne. 

Ako zvláštny doprovod tejto hudby sme videli dve osoby, ktoré boli spúšťané nadol šachtou tejto bane na miesto, kde boli umiestnení arcivojvodovia, títo dvaja boli spustení pred Ich Výsosti. Tu začali vysvetľovať spôsoby, akým bola táto baňa vyhĺbená a vystužená.

Po tomto sa banský úradník spolu s jedným baníkom dal spustiť na nižšie pracoviská, a o chvíľku sa vrátiac , im priniesli niekoľko kusov rudy a niekoľko nádherných minerálov, ktoré darovali arcivojvodom. 

Fáranie šachtou v knechte zrejme na Piargu 

Hudobníci pokračovali v hre po celý čas.

 ( Po tejto udalosti nám Ich Výsosti veľmi blahosklonne poslali časť z týchto minerálov. Arciknieža Anton dal autorovi perfektný exemplár  kryštalizovaného sírnika antimonitého, ktorý bol občas neskôr vystavovaný počas lekcii mineralógie v Cambridgeskej Univerzite) (sírnik Antimonitý v perfektne kryštalizovanej forme sa v Štiavnici ani na Piargu podľa dostupných zdrojov nikdy nenachádzal. Zrejme išlo o efektnú vzorku antimonitu z Kremnice. Pozn. prekladateľa)  

Po tom, ako sme odišli z tejto bane , sme boli vedení do inej časti mesta Wind-schadt , kde sme zostúpili po schodoch do hĺbky dvesto osem siah (zrejme chybný údaj- bolo by to 420 metrov, skôr sa mohlo jednať o 208 stôp, teda okolo 70 metrov. Pozn. prekladateľa ) a potom po obzore sme prešli na značnú vzdialenosť , kde nám bol ukázaný hydraulický stroj na čerpanie (vody) z baní: pozostával z dvoch rovnobežných pák, poháňaných vodným kolesom,  ktoré bolo možné zastaviť pomocou trecej brzdy.

 Je nemožné podať ďalší popis takéhoto stroja bez pomoci modelov alebo nákresov. (Jednalo sa o brzdný obojsmerný vodný ťažný stroj šachty Karol  na povrchu, ale v bani pri šachte Magdaléna videli vodnostĺpcový čerpací stroj J.K.Hella – a ten nemal vodné koleso, len piesty a potrubia. Profesori to v popise trochu poplietli . Pozn. prekladateľa) 

Večer bolo odohrané divadelné predstavenie v podaní mladých študentov a slečien zo Štiavnice. Madam Mőhlingová (manželka profesora mechaniky Banskej Akadémie Mőhlinga) hrala hlavnú ženskú rolu. 

Po komédii sa konal bál na počesť arcikniežat, a na oboje sme boli pozvaní. 

Ich Výsosti poctili obyvateľstvo tým, že boli oblečení ako baníci, v osobitých úboroch, ktoré sú označované ako banícke uniformy, v nich boli ako v divadle, tak aj potom na bále. 

Bolo pre nás veľmi potešujúce podať svedectvo podpory  a rozvážneho dohľadu  poskytnutého nemeckou (myslí sa rakúskou)  vládou vo všetkých veciach (našej cesty) týkajúcich sa mineralógie a baníckeho umenia.  

Tance pozostávali najmä z menuetov a valčíkov. 

Počas neskoršieho pokračovania bálu sme boli spolu s mladými princmi umiestnení do centra miestnosti, okolo ktorého valčíky tancujúci poletovali s prekvapujúcou rýchlosťou ,a už nebola možnosť ubrániť sa tancu, ani tu nebola pravdepodobnosť ukončenia rýchleho vírenia párov , a takto zapojení sme boli až do polnoci, keď tanec ustával a kráľovská párty sa unavila.

Poznámky profesorov z 19. až 21. Mája, keď boli princovia na vizitácii Kremnice a Bystrice sú predmetom ďalšieho „prekladového“ blogu, preto že sa venujú najmä  úpravniam a minerálom. 

22 Mája sme vstali o piatej ráno, aby sme na pozvanie pána Pistla navštívili Pacher štolňu , jednu z najväčších a najhlbších baní v Štiavnici, situovanú presne pod sídlom ich najdôležitejších obyvateľov.

 Zostúpili sme 180 yardov , a boli sme vedení cez obzory vzdušné a priestorné, ako chodby dobrého divadla, do rôznych častí bane , kde robotníci pracovali pri dobývaní rúd.

Tu nám bol ukázaný nápis v ktorom boli uvedené mená cisára Maximiliána a Jozefa II. s dátami ich jednotlivých návštev v priestoroch týchto baní. 

Cisár Maximilián zostúpil do Pacher štôlne roku pána 1779.  

Všetky cisárske bane sú navzájom poprepájané , čím ponúkajú podzemné chodby v celkovom prekvapujúcom rozsahu tritisíc siah , takmer tri a pol míle.

Pohľady na priestory Pacher štôlne nás presvedčilo o tom, že na svete niet takých baní, ako sú tie v Uhorsku.

Ako mizerne v porovnaní s nimi vychádzajú bane v Cornwalle a Walese! , 

Tam je niekedy potrebné sunúť sa po štvornožky , celý premočený, cez všetky možné druhy odpadu , aby ste sa dostali z jedného obzoru šachty na druhý. 

Aj prastaré bane vo Švédsku sú horšej kvality v porovnaní s tými štiavnickými.(Majú na mysli zrejme medené bane Falun, alebo strieborné bane Kongsberg v dnešnom Nórsku ktoré navštívili pri jednej z predchádzajúcich výprav) 

Zostup do našich anglických baní je vždy spojený s ťažkosťami, a takmer vždy s nebezpečenstvom, ale vnútorné priestory uhorských baní môžu byť smelo porovnávané s niektorou z našich najlepších fregát, kde sa priestormi podobne šetrí, a čistota je tak striktne dodržiavaná, že nič nevidno stáť mimo určeného miesta, a pritom je tu dostatok miesta na každú prácu. 

Ručné vŕtanie rudy na odstrel pri dobývaní rudy. Grafika Morelli

Náš výstup však nebol až taký príjemný, preto že zvedavosť nás naviedla vystúpiť nahor jednou z kolmých šácht popri čerpadlách, kde sme boli popri veľkej únave z tohto podujatia neustále vystavení padajúcemu dažďu vody zo strojov. 

Po dlhom čase vynakladania veľkej námahy sme opäť vystúpali do mesta Štiavnica.

 (Pravdepodobne vyšli šachtou Žigmund, ktorá bola prepojená s baňami Pacher štôlne a boli v nej inštalované vodnostĺpcové čerpacie zariadenia skonštruované Hellovcami).

   

Večer sa Ich Výsosti arcivojvodovia vrátili z Kremnice.

Budova Bergritter (myslí sa Berggericht) bola osvetlená na ich privítanie najelegantnejším spôsobom, a celé jednotky nastúpených baníkov pochodovali pred dvomi princami ktorí sa pozerali z balkóna patriacemu k tejto budove. (oproti a povyše Rubigallovského domu, kde boli princovia ubytovaní).

 Pohľad to bol naozaj nezvyčajný. 

Baníci boli oblečení v pracovných oblekoch, vybavení všetkými náradiami ako vo svojej zvyčajnej práci, každá osoba mala v ruke svoj kahanec, s ktorým zostupovali do baní. 

Šikovným a dobre zorganizovaným pochodom celých jednotiek baníkov  v momente, keď arcivojvodovia vyšli na balkón pozrieť sa na námestie, sa baníci presunuli tak, že ich lampy po tom ako zastali, vytvorili iniciály písmen A + R svetielkami kahanov pokrývajúcimi celé námestie. 

Táto zmena postavenia sa urobila v momente, tak náhle a perfektne, že to malo veľmi veľký efekt.

23. Mája sme boli návšteve profesora mechaniky Mőhlinga na Banskej Akadémii, kde nám predviedol zbierku modelov používaných pri výučbe študentov. 

Potom sme si urobili výlet do okolia Štiavnice spojený so skúmaním prírody a štruktúry hôr v jej okolí.

Zistili sme, že vrchy pozostávajú z tvrdej ílovitej porfyrickej horniny, alebo z čadiča alebo bridlíc.  Na sever od Štiavnice (v skutočnosti na Východ od nej) sa vypína „Kalvárijský vrch“ ktorý pozostáva z hlinastej bridlice obsahujúcej sľudu a roztrúsený jaspis , na ktorom je posadený čadič. Spôsob, akým prebiehajú kovonosné žily a matrice rúd sme už popísali.

Všetky vody z baní sa zbierajú vo vodných nádržiach, kde sa usadzuje významné množstvo zlata a striebra  v blate ktoré sa tam ukladá. (zrejme nepochopený účel budovania tajchov. Nemám vedomosť o zázname, že by sa usadeniny tajchov prepierali v nejakých šľamovniach. O vypieraní usadenín z "šrámov" teda vodných strúh starých banských diel sa zmieňuje Agricola v De Re metallica Libri XII. Poklasdám za možné že zhodou okolností mohli vidieť "Ausräumung" teda čistenie vypusteného tajchu, a nemôžem vylúčiť, že nakopané usadeniny pre istotu prehnali šĺamovňou niektorej zo stúp. Poznámka prekladateľa ).

Mesto Štiavnica samotné si zaslúži viac pozornosti, než sme mu v tomto spise venovali.

 Kvôli hornatému prostrediu, v ktorom sa rozkladá, sú budovy roztrúsené hore-dole, (niektoré sú umiestnené na vŕškoch, iné v dolinách, čo vytvára  malebný dojem.)

 Ako miesto na bývanie je veľmi príjemné, a okná a fasády budov sú pomaľované rôznymi farbami , čo prináša atmosféru veselosti do ulíc.

 Sú tu 4 kostoly, tri pre katolíkov, a jeden pre evanjelikov.

Obyvateľstvo hovorí štyrmi jazykmi.

 Najviac prevažujúcim jazykom je slovenčina, po nej nasleduje maďarčina, potom nemčina , a nakoniec latinčina. 

Mesto je vybudované podobne, ako Moskva (autori narážajú na mestské hradby a brány).

 Kvôli mnohým záhradám, ktoré oddeľujú budovy, pokrývajúcimi značnú časť pozemkov v pomere k ich veľkosti, domy stoja ako mnohé oddelené vily, a človek dávajúc pozor, musí prejsť značnú vzdialenosť od jednej budovy k druhej.

Večer sa konal (ďalší) bál na počesť arcivojvodov usporiadaný obyvateľstvom. Na bále sa opäť ukázali v baníckych uniformách a rozdávali veľké zadosťučinenie svojou blahosklonnosťou a vľúdnym správaním, ktorým sa obaja princovia vyznačovali.

Arciknieža nám podal opis baní v Bystrici.

 Pri Bystrici sú medené bane. 

Je to pekné mesto uložené nad riekou Hron. 

Je tu veža, ktorú sa oplatí prezrieť  a mestský hrad ktorý si zaslúži pozornosť, ako zvláštnosť je na mestskom hrade kostol, ktorý je celý pokrytý meďou , v ktorom je množstvo krásnych z dreva vyrezávaných sôch a niektoré relikvie (autori uvádzajú popis vnútorného vybavenie kostola s oltárom od Majstra Pavla z Levoče, tento však zhorel s kostolom pri neskoršom požiari a zachovalo sa z neho len niekoľko sôch)

 Tamojší most tiež možno označiť ako pozoruhodný, s množstvom stavieb zriadených na to, aby zachytávali drevo splavované po Hrone z vyšších častí povodia rieky na účely zásobovania baní (zrejme tzv. Horné Hrable).

Arcivojvoda nám ďalej porozprával o vodopáde, ktorý naozaj treba vidieť , vo vzdialenosti 4 hodín cesty od Bystrice, ktorý navštívili. 

Ich Výsosti ho popísali ako vodopád rieky, ktorá sa v prvom momente od prepadu so skalného prahu rozdelí na sedem častí, čo spôsobí vznik veľkolepej kaskády. (podľa pani Čelkovej sa jedná o vodopád v Motyčkách, ktorý pôvodne padal zo skalnej hrany horského jazierka, ale toto jazierko bolo v polovici 19. storočia ešte pred popisovanou návštevou zasypané.  Špeciálne kvôli prehliadke vodopádu urobili princom výlet k nemu.) Nie som znalcom detailných reálii doliny ktorou dnes ide cesta na Donovaly - mohlo by sa jednať o tzv. vodopád na Prašníku alebo niektorý iný? To musia potvrdiť alebo vyvrátiť miestni znalci. Poznámka prekladateľa .) 

Využijúc túto príležitosť , po poďakovaní sa obom princom za všetku priazeň, ktorá nám bola z ich strany udelená, sme sa s Ich Výsosťami rozlúčili.

24 Mája – Toho rána s veľkou ľútosťou sme sa rozlúčili so Štiavnicou.

 Kvôli našej chybe alebo chybe poštmajstra sme sa v ten deň dostali iba po Štampoch na našej ceste do Prešporka (tu bol zájazdný hostines a prepriahacia stanica dostavníkov, pri tajchu Štampoch -Kamenický, 10 km od Pukanca) 

Po toto miesto je neprerušované klesanie celou cestou zo Štiavnice, je to tá najpríjemnejšia jazda nadol lesmi vinúcimi sa po svahoch hor a popri poliach plných zelene a kvetov.

Koniec    

Použitá literatúra:

LABUDA, Jozef – MATEJKOVÁ, Adriana (eds.). Zborník Slovenského banského múzea 24. Banská Štiavnica :  vyd. Slovenské banské múzeum, 2015. ISBN 978-80-85579-50-5 , príspevok Mgr. E Kašiarovej.

E.D.Clarke : Travels in various countries of Europe, Asia and Africa, Part the Second, Section the Third. Vyd. Londýn 1818

Preklad úryvkov publikácie z angličtiny do slovenčiny je autorským dielom K.Ivana. 

Možno ho citovať výlučne s uvedením mena prekladateľa. 

Nie je dovolené kopírovať ho a vydávať za svoje dielo, prípadné vydanie prekladu v tlačenej forme je potrebné vopred schváliť autorom prekladu.