Úvod predkladateľa:
V nižšie uvedenom texte sa môžete začítať do textu časti ručne písanej Kroniky Ignáca Opluštila
opisujúcej udalosti okolo cholerovej epidémie v Štiavnici a okolí.
Čo sa v skratkestalo?
Cholera sa šírila od Poľska, úrady cisárstva si uvedomili, že epidémia sa šíri zo znečistených studní, a tak ich dali dezinfikovať chlórovým vápnom.
Niekto vypustil dezinformáciu, že páni trávia studne, lebo sa chcú zbaviť poddaných, zákazom zhromažďovania na trhoch a bohoslužbách ich chcú vyhladovať a rozoštvať – následkom prudkého šírenia dezinformácii vypukli vzbury, rabovačky,vraždenie a násilie, na východnom Slovensku a v Budapešti.
Skolabovalo zásobovanie potravinami, následkom čoho mohla epidémia nabrať na sile
a nerušene sa šíriť. Nepokoje musela nakoniec potlačiť armáda silou.
História sa kvôli hlupákom šíriacim dezinformácie opakuje aj po 189 rokoch.
Kto sa nepoučil z minulosti, je odsúdený tie isté chyby opakovať znovu a znovu za
cenu ľudských obetí.
Tu je text – mierne upravený výmenou niektorých písmen aby bol ľahšie čitateľnejší.
Nad niektorými vecami spomínanými v texte sa môžeme dnes pousmiať, ale podstata faktov
zostáva.
1831 w mesici Juniusa se počala sa strassna nemoc cholera, kteru Turci donesli z
Indie, Russi z Tureckej, a Russi tež nakazili w Polskej vojne Poliakov a s Polskej ju donesli do Uhrow, kteri wsselijake towary dowažali, tez aj kupovat chodili, tak prišla ta choroba aj do Pesti. Cholera skrze kteru se welika rebelija zburila, mezi sebu jeden druhého mordovali, kdo čo mal - prisel druhi hladowiti nasilu mu z pred ust wzal, jestli se bránil tak ho aj zabili, nebo remeselnicy swoju čelad a towarissow odprawili, pani swich sluhow popustaly, a wen z mesta nikoho nepustili; tadnu tež nikde nesmel, nie na potrawu donesti, tehdi wjac od hladu jako od koleri mreli.
Wisse tristo mrtwich nalezli po tej rewolucii čo mezi sebu maly. V meste w Pesti každodene we wjac mestách podpalovaly, až pokud wojsko neprišlo tech rebelantow uspokojiti, a to boli žjaci, juriste a remeselnicy popraweni.
1831 roku jako ta kolera se bližila ku Stawnici od Orawi a Bistrici, w mesici júly we
štvrtok prissel taký patíjnt že žaden bez pasu nesmel ani ze swojej dediny wijiti, ani wiwjesti, ani donjesti, tak bolo na štwrti den w sobotu w tom tižni múka po 17 zlatich, a to len maličko bolo, čo mali len zloženo na majeri..
Tenkrat mnoho ludi od hladu pomrelo náhle, okoličnich dedinách, a tež aj pocesnich mnoho dala wrchnost otwarat, aby zwedeli čo je za nemoc snad mor, nebo ta kolera, ale nenalezli u mnohich len zelinu surowu.
Nekteri ktery horucý newipečeni chljeb pojedli, to se jim sprawilo na jednu hrtsu w žalúdku, tak že ani žaludek nemohel trowit, a swoju circulatiu mati, tak na nahlc taki ludja zomreli.
W tom se počali tje kordoni nazwanje.
Kordon to bila búda z dosák zbita, aby w deždi nemokel, a dwa preprawky aneb komori spravilili pre tich prichazajicich, kteri bil zdaleka, bárs aj mal pas, ak nebil od doktora, nebo balbjera podpisani, že je ze zdraweho kraja, nebo mesta, tak ho zatworili do takowej komori, aspoň za tri dni.
Pri mestách ale boli takowe domi a držali v nich za 14 dni, a ten dom sa menoval contumatia.
A ked takiho pustili ven, tehdi ho jednow mastow namastili celiho, a jeho ssati wssetke wikadili, a tak sa smel oblject a dostal dokonali pas na dalssu cestu. W tem roku bolo welmi mokré leto, welike príwali, dluho trwajici dast, mnoho zbožia woda sebe zobrala, čo bolo pri Hrone nebo pri potokach, tež sena, kapusti, konope, a čzo najslo zobralo. Tenkrat boli Levice, Batovce, Zwolen, Bistrica, Krupina zawjac tiznow zatworenje, kde ani wen, ani dnu zadného nepustili, abi sa cudzi ludja nenakazili.
19 augusta začala kolera aj na Pjargu, potom Stiawnicí a czo pod Stiawnicu prislúcha a za
celich ssest tiždnou pokad kolera trwala, nebolo zadného wetra, len také belasé dimy stali
v povetrí, a slnce také smutno swjetilo; bez jeho jasnosti.
Doktori ale wedeli powedat, kedi pride kolera, pred pjatima tižni skorej, a bolo tak mezi
ludma hovorené, s tej studni nepite, nebo tam je otrawa nasipana.
Ale aj tak bolo, že z nekterej wodi ked sa napili že hned na tom meste zrenja a hnatja dostali, pri tom aj dawili a komu hned nedali komilne, to jest harmančok wareni pit uss taki hned začal w celem tele černjet, a museli ho vizlect a cele telo chitro rajbat flangelom, a to thé často pit musel, tedi taki bol ešte oslobodení od smrti, ale kteri nemal hnedky opaternost, za ssest hodin bol mŕtvi, očernel a
hneď začal aj hnit, a weliki smrad bol w celom dome, že se hned i jini nakazili.
 |
| Táto vyššie uvedená časť o sčernení nakazeného by sa mohla zdať byť prehnanou, ale je zdokumentovaná v mnohých lekárskych záznamoch |
Nejprw začali len staré žobráke mrety, a to jich pet prwi den zomrelo,a čo každej na
umirajucem zwončeku cengaly, to taký strach mezi ludma powstal, že snad wssecy za krátky čas pomrjet museju. A to zwonenja pri pochowawany tež welky strach spusobilo, tak ale hned zakázali cengat pri umirani aj pri pochowawani.
Potom dali v cintoríne jednu búdu z dosák spravit a hned jako umrel jedon,
položili ho do truhli, a ta ho zawjezli, nebo na kralowsky unkest truhle robili aby wzdi na
hotowe bolo, ked jeden umre.
Wozilí jich preto, nebo sprwu nosili ludja do cintorína, ale ponewadz welmi dussali, tak nekteri pochoreli, aj zemreli, tak potom wozit dali. A w tej búde boli až do druhiho dna, a potom ich do hrobu ho položili, a to do posledku aj osobitne jich pochowali, abi sa tje hrobi wjac newikopawali. A to len bez kňaza, bez spiewanja, bez zwonenja.
Na Ondrejschachte, čo bola pekáma kralowska, tedi ten dom prazni stal, a potom
spravili sneho spital pre tich korelistow, tam bolo osem aj dwadcat postjel s paplonami prikrite. Bol tam jeden balbjer a jeden apatekar a dwe ženi čo opatrowali tich chorich, a kde w dome jeden ochorel len išli powjedat pánu ferwaltjarowi, tak dal cedulku do mastale a hned kone z wozom pre takého nemocného jissli, a ta ho odwjesli, ta hore ho odnjesli, a začali ho opatrowati.
 |
| Cholerová nemocnica v Pešti |
Jesli ho oslobodili, tehdi ho po ôsmich dňoch domow pustili, a kteri tam zemrel, tehdi ho na Dolnú Rowen pochowali, nebo tam aj cintorin poswatili aj kríž postawili, nebo taki hrob sa nikdi wjac nesmje otworit, nebo bi ta kolera se zase začala; tak jako od morowej rani ked otworja hrob. W ten čas ,kteri mal začo,žadennepil wodu, len wino, nebo palenwo, a taki aj boli zdravi, ale od wodi pijačow
mnohi pochoreli a pomreli.
Na Pjargu jich zomrelo 36 za šest tižnow, ale sme mali welmi opaterneho felčara,
ten si nestežoval, hnedky jissel kde jeden ochorel, bars aj w noci bolo, ku takému chorému, a pritom bol múdri, ten welmi mnoho od smrty ochránil, a bolo by aj wisse 200 wjac umrelo.
Edit autora blogu: Kto si chce o epidémii prečítať viac, nižšie uvedené linky uvádzajú viac
podrobností o šírení epidémie a vzburách spojených s totálnym nepochopením opatrení monarchie
a šírením hlúpych dezinformácii.
Použitá literatúra a podklady:
Letopisy Matice Slovenskej z roku 1905, časti z Kroniky Ignáca Opluštila : krátené, vynechané
niektoré menšie časti textu nepodstatné k meritu veci- opisu priebehu Cholerovej epidémie 1931 v okolí Banskej Štiavnice. Pôvodný text je upravený pre lepšiu čitateľnosť v dnešnej dobe.
https://korzar.sme.sk/c/4680959/vychodoslovenske-rolnicke-povstanie-v-roku-1831.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDchodoslovensk%C3%A9_ro%C4%BEn%C3%ADcke_povstanie
http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/cholerova-epidemia-v-uhorsku-si-vyziadala-1-milion-obeti
