O tom koľko sa vlastne v jednotlivých storočiach vyťažilo kovov v Štiavnických vrchoch, Kremnických vrchoch, v Slovenskom rudohorí , v Karpatskom oblúku celkom, a aký to malo vplyv na štátne bohatstvo Uhorska, Rakúskouhorska či hoci Svätoplukovej ríše existuje dosť materiálov
O tomto všetkom sa už popísali tony papiera, prerozprávali sa celé týždne prednášok na baníckych, úpravárenských, numizmatických, ekonomických a bohvie ešte akých sympóziách a konferenciách.
Pritom je to stále živá téma, rôzni odborníci a amatéri sa pokúšajú vyhodnotiť alebo odhadovať objemy či tonáže rudy, priemerné obsahy vzácnych kovov v rude, obsahy zlata v pieskoch a štrkoch panenských riek a potokov pri ryžovaní.
Pravdu povediac, v nie celkom dávnej minulosti som mal tiež podobnú ambíciu naliať svoj pohár vody do rybníčka diskusii na túto tému, ale nakoniec som od nej upustil. Jednak je to kvôli potrebe kompilácie obrovského množstva dát, a na druhej strane tu máme obrovský objem viac či menej vierohodných odhadov ťažieb drahých kovov pred 16. storočím, ktoré bývajú väčšinou skôr menej presvedčivé, ale zato často neodôvodnene nadsadzované. Inak povedané, o množstvách zlata a striebra, ktoré sa vyťažilo do konca 15. storočia na Slovensku toho veľa nevieme.
Odrádza ma aj to, že sa k tejto "bulvárne zaujímavej" téme okrem skutočných odborníkov často vyjadrujú aj neodborníci, ktorí v skutočnosti v teréne nerozoznajú zlato od chalkopyritu.
Viete kto je odborník v odbore? Ten kto daný odbor vyštudoval a celý svoj profesný život sa problematike v odbore venoval. Ten čo odbor len vyštudoval, ale nikdy v ňom nerobil -alebo robil veľmi krátko - nie je odborník, v lepšom prípade je len profesne informovaný. Pseudoodborníkov na kadečo sú na sociálnych sieťach milióny.
Jedným z najväčších odborníkov na baníctvo , technológie, históriu baníctva a banské stroje v revíri bol Ing. Ladislav Sombathy starší, ktorého zajtra odprevadíme na poslednom fáraní, a na ktorého pamiatku tento príspevok venujem. Ing. Sombathy bol v čase, keď bola vydaná publikácia, z ktorej citujem, už študentom gymnázia v Štiavnici, a tesne po II. svetovej vojne po dokončení štúdii v Bratislave, Příbrami a Ostrave pracoval v Štiavnici pod viacerými veľduchmi slovenského baníctva , čo nemôže povedať ani nikto z oveľa mladších dôchodcov. Fáral v baniach, do ktorých sa už dnes nikto nedostal ani už nedostane. Zdar Boh !
Pozrieme sa, ako problematiku množstiev vyťaženého zlatostriebra hodnotili profesní odborníci - baníci v roku 1939 v Sborníku spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus zväzok 2, odteraz už citujem , poznámky pridané modrou farbou písma sú moje poznámky:
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
" Význam slovenských drahokovných baní dnes a v minulosti"
Často sa stretávame s otázkou po príčinách zániku starej slávy slovenského -drahokovného- baníctva. Odpovedá sa na ňu rôzne, a skutočne bolo viacej príčin. Ako príspevok k tejto otázke nech slúži nasledujúci, bárs len kusý číselný prehľad o výrobe v Banskej Štiavnici (rozumej dnešnej Štiavnici, Piargu, Belej, Hodruši a Vyhniach) a niekoľko poznámok k tomu.
Vidíme, že ťažba baní - čo je prirodzené - značne kolísala.
Najväčšej výroby dosiahnuté bolo v rokoch 1859 - 1863; v ročnom priemere 342 kg. zlata a 10 206 kilogramov striebra.
Vrchol ťažby padá podľa toho do dôb nedávnych, perioda "starej slávy" stredovekej nevykazuje ťažbu väčšiu! Odkiaľ tedy veľký hospodársky význam starého dolovania?
Vysvetlenie dáva srovnanie reálnej ceny drahých kovov.
Zo začiatku 17. storočia , z roku 1616 máme napríklad o Jáchymovských mzdách presné údaje, podľa ktorých obnášala mzda haviarska týždenne "nie viac ako 15 bielych grošov" , šmelcírom sa dostávalo 14 bielych grošov , šichtmajster má za celý deň 12 hodinový :
pri počte 2 robotníkov 4 biele groše
" " 3 " 6 bielych grošov,
" " 4 - 5 " 8 " "
" " 6 - 7 " 10 " "
" " 8 - 9 " 12 " "
" " viac ako 9 " 14 - 16 " "
Akú hodnotu predstavujú tieto mzdy?
Smolík vypočítal váhu jednej pražskej (českej) hrivny na 253, 17 gramov striebra, Luschin na 252,97 gramov striebra, okrúhle teda 253 gramov striebra. Z jednej hrivny razilo sa vtedy 240 bielych grošov, jeden groš vážil približne 1 gram.
Jakosť (rýdzosť) striebra bola však len 0,390. Jeden groš obsahoval preto okrúhle 0,4 gramov striebra.
Haviarska týždenná mzda, rovnajúca sa 15 bielym grošom , zodpovedala podľa toho 5 gramom striebra. Dnešná haviarska týždenná mzda , asi Kč. 200 zodpovedá však okrúhle 600 gramom striebra!
Keď predpokladáme , že robotnícke mzdy dnes i vtedy museli kryť existenčné minimum , máme v tom približne merítko pre pokles ceny (zmennej hodnoty) striebra: pred 300 rokmi bola asi 100 krát tak veľká, ako dnes!
Pre zaujímavosť : reálna cena 1 gramu striebra v zliatku v deň písania tohto príspevku bola 0,51 €
Ak rátame priemernú čistú mzdu slovenských baníkov pracujúcich v drahokovnom baníctve, za jeden týždeň zarobia priemerne okolo 250 € , teda za týždennú mzdu si teoreticky môžu kúpiť 490 gramov striebra - skoro pol kila bez 1 deka.
Cena zlata nepoklesla tak silne. Stará relácia zlata ku striebru = 15:1, zmenila sa dnes asi na 80: 1, takže pokles zmennej hodnoty zlata je v tomto približnom pomere menší: nie je 1/100 starej hodnoty, ale asi 1/18. Určité množstvo zlata malo teda pres 300 rokmi asi 18 krát väčšiu reálnu cenu, to isté množstvo striebra cenu asi 100 krát väčšiu.
Znovu pre zaujímavosť: v deň písania tohto článku , počas nevídane vysokých cien zlata na svetovej burze je cena 1 gramu zlata v zliatku na úrovni 51 € . To znamená, že "zmenná hodnota" zlata je oproti striebru opäť na hodnote 1:100 ,ale v zásade platí to čo napísali banskí technici pred 80 rokmi, že dlhodobo aj v dnešnej dobe platí pomer 1:80.
Zaujímavé je aj srovnanie štiavnickej ťažby zlata s ťažbou svetovou dnes a v mnulosti. Koncom XVII . storočia ťažilo sa v Banskej Štiavnici priemerne asi 187 kg. zlata ročne.
Svetová produkcia bola vtedy :
1661 - 1680 asi 9 260 kg ročne ( áno čítate správne 9,26 tony ročne)
1681 - 1700 asi 10 765 kg ročne
Momentálne je ročná výroba zlata vo svete na úrovni 3300 ton za rok 2019
Banská Štiavnica dodávala koncom sedemnásteho storočia asi 2% svetovej výroby. V dobe maximálnej štiavnickej ťažby začiatkom XX. storočia bola svetová produkcia v priemere 1901 - 1910 ročne 568 856 kg - (teda 568,8 ton). Vtedy znamenala Štiavnica cez svoj absolútny vzrast už ani nie 0,1% svetovej ťažby.
Dnes je to v Hodruši menej ako promile svetovej ťažby, ale stále je to ročne okolo zaznamenanej najvyššej ťažby zlata v celom revíri uvedenej v tabuľke vyššie.
Mimochodom, z tabuľkových hodnôt ťažieb uvedených v citovanej knihe je zrejmé , že drvivá väčšina zlata a striebra v najvyšších ťažbách v rokoch 1859 - 1963 išla z Hodruše -Hámrov, nie z dnešnej Banskej Štiavnice a Piargu.
To uvádzam len preto, aby bolo jasné, prečo Štiavnica nechcela nikdy pustiť Hodrušu zo svojho "starostlivého náručia". Ako vždy, o prachy išlo až v prvom rade.
Veľký význam týchto baní za starých časov spočíval tedy v tom, že vo svojej dobe tvorili omnoho väčší podiel z celosvetovej produkcie, a že zlato, hlavne ale striebro, bolo vtedy o veľa cennejším produktom, ako je dnes. "
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použité podklady a literatúra:
Sborník Spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus - predtým Slovenský banský revír, zväzok 2, vydal Spojený banský revír nákladom vlastným , tlač A. Wiesner v Malackách 1939, cit. strany Prílohy "Baníctvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi v číslach" strany 31 až 33.
Ťažba zlata vo svete
https://www.statista.com/statistics/238414/global-gold-production-since-2005/
Ceny zlata a striebra v zliatkoch k aktuálnemu dňu.
www.buillionbypost.eu
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Úvod, poznámky a komentáre sú autorským dielom K. Ivana. Ako už u mňa býva zvykom, originálny citovaný text som v niektorých číslach nepatrne pozmenil, aby som mohol ľahko identifikovať odpisovačov, ktorí si nedajú ani len tú námahu, aby si originálny podklad vyhľadali a vydávajú plagiáty za výsledky svojej práce a úsilia.
Výsledné čísla uvádzané v citovanom prameni sú ale uvedené správne.
O tomto všetkom sa už popísali tony papiera, prerozprávali sa celé týždne prednášok na baníckych, úpravárenských, numizmatických, ekonomických a bohvie ešte akých sympóziách a konferenciách.
Pritom je to stále živá téma, rôzni odborníci a amatéri sa pokúšajú vyhodnotiť alebo odhadovať objemy či tonáže rudy, priemerné obsahy vzácnych kovov v rude, obsahy zlata v pieskoch a štrkoch panenských riek a potokov pri ryžovaní.
Pravdu povediac, v nie celkom dávnej minulosti som mal tiež podobnú ambíciu naliať svoj pohár vody do rybníčka diskusii na túto tému, ale nakoniec som od nej upustil. Jednak je to kvôli potrebe kompilácie obrovského množstva dát, a na druhej strane tu máme obrovský objem viac či menej vierohodných odhadov ťažieb drahých kovov pred 16. storočím, ktoré bývajú väčšinou skôr menej presvedčivé, ale zato často neodôvodnene nadsadzované. Inak povedané, o množstvách zlata a striebra, ktoré sa vyťažilo do konca 15. storočia na Slovensku toho veľa nevieme.
Odrádza ma aj to, že sa k tejto "bulvárne zaujímavej" téme okrem skutočných odborníkov často vyjadrujú aj neodborníci, ktorí v skutočnosti v teréne nerozoznajú zlato od chalkopyritu.
Viete kto je odborník v odbore? Ten kto daný odbor vyštudoval a celý svoj profesný život sa problematike v odbore venoval. Ten čo odbor len vyštudoval, ale nikdy v ňom nerobil -alebo robil veľmi krátko - nie je odborník, v lepšom prípade je len profesne informovaný. Pseudoodborníkov na kadečo sú na sociálnych sieťach milióny.
Jedným z najväčších odborníkov na baníctvo , technológie, históriu baníctva a banské stroje v revíri bol Ing. Ladislav Sombathy starší, ktorého zajtra odprevadíme na poslednom fáraní, a na ktorého pamiatku tento príspevok venujem. Ing. Sombathy bol v čase, keď bola vydaná publikácia, z ktorej citujem, už študentom gymnázia v Štiavnici, a tesne po II. svetovej vojne po dokončení štúdii v Bratislave, Příbrami a Ostrave pracoval v Štiavnici pod viacerými veľduchmi slovenského baníctva , čo nemôže povedať ani nikto z oveľa mladších dôchodcov. Fáral v baniach, do ktorých sa už dnes nikto nedostal ani už nedostane. Zdar Boh !
 |
| Rýdze striebro zo Štiavnice. Foto: Elel |
 |
| Rýdze zlato z Hodruše- Rozália bane. Foto a vzorka: M. Števko |
Pozrieme sa, ako problematiku množstiev vyťaženého zlatostriebra hodnotili profesní odborníci - baníci v roku 1939 v Sborníku spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus zväzok 2, odteraz už citujem , poznámky pridané modrou farbou písma sú moje poznámky:
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
" Význam slovenských drahokovných baní dnes a v minulosti"
Často sa stretávame s otázkou po príčinách zániku starej slávy slovenského -drahokovného- baníctva. Odpovedá sa na ňu rôzne, a skutočne bolo viacej príčin. Ako príspevok k tejto otázke nech slúži nasledujúci, bárs len kusý číselný prehľad o výrobe v Banskej Štiavnici (rozumej dnešnej Štiavnici, Piargu, Belej, Hodruši a Vyhniach) a niekoľko poznámok k tomu.
Vidíme, že ťažba baní - čo je prirodzené - značne kolísala.
Najväčšej výroby dosiahnuté bolo v rokoch 1859 - 1863; v ročnom priemere 342 kg. zlata a 10 206 kilogramov striebra.
Vrchol ťažby padá podľa toho do dôb nedávnych, perioda "starej slávy" stredovekej nevykazuje ťažbu väčšiu! Odkiaľ tedy veľký hospodársky význam starého dolovania?
Vysvetlenie dáva srovnanie reálnej ceny drahých kovov.
Zo začiatku 17. storočia , z roku 1616 máme napríklad o Jáchymovských mzdách presné údaje, podľa ktorých obnášala mzda haviarska týždenne "nie viac ako 15 bielych grošov" , šmelcírom sa dostávalo 14 bielych grošov , šichtmajster má za celý deň 12 hodinový :
pri počte 2 robotníkov 4 biele groše
" " 3 " 6 bielych grošov,
" " 4 - 5 " 8 " "
" " 6 - 7 " 10 " "
" " 8 - 9 " 12 " "
" " viac ako 9 " 14 - 16 " "
Akú hodnotu predstavujú tieto mzdy?
Smolík vypočítal váhu jednej pražskej (českej) hrivny na 253, 17 gramov striebra, Luschin na 252,97 gramov striebra, okrúhle teda 253 gramov striebra. Z jednej hrivny razilo sa vtedy 240 bielych grošov, jeden groš vážil približne 1 gram.
Jakosť (rýdzosť) striebra bola však len 0,390. Jeden groš obsahoval preto okrúhle 0,4 gramov striebra.
Haviarska týždenná mzda, rovnajúca sa 15 bielym grošom , zodpovedala podľa toho 5 gramom striebra. Dnešná haviarska týždenná mzda , asi Kč. 200 zodpovedá však okrúhle 600 gramom striebra!
Keď predpokladáme , že robotnícke mzdy dnes i vtedy museli kryť existenčné minimum , máme v tom približne merítko pre pokles ceny (zmennej hodnoty) striebra: pred 300 rokmi bola asi 100 krát tak veľká, ako dnes!
Pre zaujímavosť : reálna cena 1 gramu striebra v zliatku v deň písania tohto príspevku bola 0,51 €
Ak rátame priemernú čistú mzdu slovenských baníkov pracujúcich v drahokovnom baníctve, za jeden týždeň zarobia priemerne okolo 250 € , teda za týždennú mzdu si teoreticky môžu kúpiť 490 gramov striebra - skoro pol kila bez 1 deka.
Cena zlata nepoklesla tak silne. Stará relácia zlata ku striebru = 15:1, zmenila sa dnes asi na 80: 1, takže pokles zmennej hodnoty zlata je v tomto približnom pomere menší: nie je 1/100 starej hodnoty, ale asi 1/18. Určité množstvo zlata malo teda pres 300 rokmi asi 18 krát väčšiu reálnu cenu, to isté množstvo striebra cenu asi 100 krát väčšiu.
Znovu pre zaujímavosť: v deň písania tohto článku , počas nevídane vysokých cien zlata na svetovej burze je cena 1 gramu zlata v zliatku na úrovni 51 € . To znamená, že "zmenná hodnota" zlata je oproti striebru opäť na hodnote 1:100 ,ale v zásade platí to čo napísali banskí technici pred 80 rokmi, že dlhodobo aj v dnešnej dobe platí pomer 1:80.
Zaujímavé je aj srovnanie štiavnickej ťažby zlata s ťažbou svetovou dnes a v mnulosti. Koncom XVII . storočia ťažilo sa v Banskej Štiavnici priemerne asi 187 kg. zlata ročne.
Svetová produkcia bola vtedy :
1661 - 1680 asi 9 260 kg ročne ( áno čítate správne 9,26 tony ročne)
1681 - 1700 asi 10 765 kg ročne
Momentálne je ročná výroba zlata vo svete na úrovni 3300 ton za rok 2019
Banská Štiavnica dodávala koncom sedemnásteho storočia asi 2% svetovej výroby. V dobe maximálnej štiavnickej ťažby začiatkom XX. storočia bola svetová produkcia v priemere 1901 - 1910 ročne 568 856 kg - (teda 568,8 ton). Vtedy znamenala Štiavnica cez svoj absolútny vzrast už ani nie 0,1% svetovej ťažby.
Dnes je to v Hodruši menej ako promile svetovej ťažby, ale stále je to ročne okolo zaznamenanej najvyššej ťažby zlata v celom revíri uvedenej v tabuľke vyššie.
Mimochodom, z tabuľkových hodnôt ťažieb uvedených v citovanej knihe je zrejmé , že drvivá väčšina zlata a striebra v najvyšších ťažbách v rokoch 1859 - 1963 išla z Hodruše -Hámrov, nie z dnešnej Banskej Štiavnice a Piargu.
To uvádzam len preto, aby bolo jasné, prečo Štiavnica nechcela nikdy pustiť Hodrušu zo svojho "starostlivého náručia". Ako vždy, o prachy išlo až v prvom rade.
Veľký význam týchto baní za starých časov spočíval tedy v tom, že vo svojej dobe tvorili omnoho väčší podiel z celosvetovej produkcie, a že zlato, hlavne ale striebro, bolo vtedy o veľa cennejším produktom, ako je dnes. "
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použité podklady a literatúra:
Sborník Spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus - predtým Slovenský banský revír, zväzok 2, vydal Spojený banský revír nákladom vlastným , tlač A. Wiesner v Malackách 1939, cit. strany Prílohy "Baníctvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi v číslach" strany 31 až 33.
Ťažba zlata vo svete
https://www.statista.com/statistics/238414/global-gold-production-since-2005/
Ceny zlata a striebra v zliatkoch k aktuálnemu dňu.
www.buillionbypost.eu
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Úvod, poznámky a komentáre sú autorským dielom K. Ivana. Ako už u mňa býva zvykom, originálny citovaný text som v niektorých číslach nepatrne pozmenil, aby som mohol ľahko identifikovať odpisovačov, ktorí si nedajú ani len tú námahu, aby si originálny podklad vyhľadali a vydávajú plagiáty za výsledky svojej práce a úsilia.
Výsledné čísla uvádzané v citovanom prameni sú ale uvedené správne.
