Popis premývacej stupy od prof. Clarke-a z roku 1802

V tomto blogu je preložená časť popisu pobytu Profesora Oxfordskej univerzity E.D. Clarke so spoločníkom v Banskej Štiavnici a okolí v máji roku 1802 , keď sa konala návšteva arcivojvodov - synov Cisára Leopolda II. v tomto meste. 

Pokiaľ mi je známe, preklady časti textu tejto knihy zatiaľ neboli na Slovensku publikované 

Poznámky písané kurzívou, - ako táto- sú poznámky a doplnky prekladateľa 

19. Máj : Ich Výsosti  (Arcivojvoda Anton a arcivojvoda Rainer, synovia  cisára Leopolda II.) odišli toho dňa na návštevu baní v Bystrici a Kremnici.

 Hlavný štiavnický strojmajster nám priniesol veľmi dômyselný model , znázorňujúci interiér jednej z tých budov, ktoré sú teraz postavené v mnohých častiach Uhorska, kde sú bane a ktorý sa volá „premývacia stupa.“ Tento druh stavieb sa správne označuje aj ako „dom hospodárnosti“.

Keď sme priniesli tento model do Anglicka, nikdy sme nevideli žiadnu podobnú budovu, a chceli by sme podať krátky popis „premývacej stupy“ , ktorú sme navštívili pri Wind-schadt v spoločnosti správcu baní.  Tento džentlmen nás uistil, že odkedy  sa budovanie premývacích stúp stalo bežnou praxou, zisky z nich sa stali rovnakými, ako zisky zo samotného prevádzkovania baní.  Toto nám poskytlo nečakané potvrdenie starej pravdy, že „núdza je matkou nápadov“ kvôli ktorej je v každom prípade oprávnené myslieť si, že pokiaľ by sa produkcia baní nebola zmenšovala, premývacie stupy by nikdy neboli vytvorené.

Pre tieto zariadenia sú teraz zhromažďované všetky horniny , ktoré boli po veky vyhadzované na haldy ako odpad, a všetky kamene, ktorými vypĺňali vydobyté priestranstvá v baniach.  ( zmienka o dobývaní starých základiek z baní bol zrejme len neskôr nerealizovaný úmysel, nemám z dochovanej literatúry poznatok o takejto praxi v 19. storočí, podobné postupy sa využili až pri dobývaní starých uránových základiek po stredovekom baníctve v Jáchymove a okolí v druhej polovici 20 storočia. V 19 storočí by sa sotva bolo oplácalo komplikovane dopravovať baňou jalovinu základiek až na povrch  s neistými obsahmi drahých kovov. Najmä keď boli pre premývacie zariadenia k dispozícii obrovské haldy na povrchu  (poznámka prekladateľa))  

Ženy a deti sú zamestnané pri týchto mineráloch v premývacích stupách za nízku mzdu štyroch alebo piatich grajciarov na deň. 
Sedia pri rozličných stoloch , kde pracujú nasledovným spôsobom:

Súbor premývacích korýt (mali na mysli skôr premývacie sitá) je rozmiestnený tak, že sú jedno nad druhým , od stropu až po podlahu budovy, majú na dnách železné sitá, otvory a teda zrnitosť v nich sa postupne zväčšuje od spodných sít smerom  k horným osievadlám.

Najvyššie sito má dostatočne veľké otvory aby ním prepadli kusy určitej veľkosti, zatiaľ čo nižšie prepustia len štrk, a nakoniec iba horninový piesok.

Kolesový tragač (drevený fúrik)  naplnený odpadom z bane sa vysype do najvyššieho sita a potom sa premýva. Všetky kamene ktoré neprepadnú prvým sitom sa potom vyložia na prvý stôl na preskúmanie, a z nich je vyberaná ruda, tie kamene, ktoré sa zachytili na druhom premývacom site idú na druhý stôl  a tak postupne zvyšok. Týmto postupom sa získa ohromné množstvo odhodených rúd, ktoré sa premrhali v časoch, keď bane pracovali menej ekonomicky.

Pôdorys a stranové poloodkryté nákresy premývacej stupy na Siglisbergu (dnes súčasť obce Štiavnických Baní) z približne rovnakej doby ako je originál popisu. Tento "Waschwerk" mal okrem napojenia na vodný jarok aj svoj malý zásobný tajšok na vodu. Obrázok je z fondov HKG Banského archívu v banskej Štiavnici, číslo neviem, pochádza z knihy "Zlatá Kniha Banícka" z vydania 1981

Tieto rudy sú získané späť a použijú sa na tavbu. (samozrejme až po prehnaní tejto rudy stupami pozn. prekladateľa) 
Ale piesok, ktorý prepadne cez najnižšie premývacie sito je napokon nasmerovaný prúdom vody cez žľaby , ktoré ho nasmerujú na naklonené plochy potiahnuté vlneným súknom , a takto sa zachytí významné množstvo vyryžovaného zlata prechodom piesku po súkne. Rovnakým spôsobom získavajú cigáni zlatý prach v Transylvánii a Valašsku pri prepieraní pieskov zo svojich riek.

Správca nás uistil, že zisk z jedinej premývacej stupy je taký veľký, že v mnohých prípadoch celkom nahradil práce v bani, čím sa zasluhujú na tomto druhu zisku.
 (Ak si kladiete otázku, ktorú premývaciu  stupu si pozreli, tak najpravdepodobnejšie to boli premývacie stupy pod Vindšachtovnými baňami, kde sa vo veľkom štýle  preberali staré odvaly šácht Jozef, Karol. Aby robotníkom nebolo ani v zimných mesiacoch chladno, do premývacích stúp sa púšťala odpadná teplá voda z parných strojov Newcomenovej konštrukcie inštalovaných pri týchto šachtách. Negatívnym dôsledkom činnosti premývacích stúp bolo zanášanie vodných tokov odpadovým rmutom- pieskom. Stupy pod Vindšachtskými baňami zaniesli pieskom najstarší tajch, dnes nazývaný Suchým tajchom - futbalové ihrisko na hornom konci Štefultova)   

Výrez z mapy z portálu Hungaricana, zachytávajúci bane, odvaly a stupy , plus premývacie závody na jalovinu na dnešnom Piargu a časti Štefultova. Zachytáva aj terajší "Suchý tajch" - tu pod menom "Spodná Windšachta", kým ešte nebol vyplnený odpadným šlichom z premývania jaloviny a zo stúp. Naspodu v červenej elipse sú "Poch und Waschwerke" teda stupy a premývacie zariadenia. Na mapke vidno, že haldy skupiny Piargskych šácht boli a sú obrovské. 

Veľmi podobný opis premývacieho závodu (Waschwerk) na jalové odvaly podáva aj vtedajší princ Leopold (vtedy už cisár a otec oboch arcivojvodov spomenutých na začiatku článku)vo svojom denníku, ktorý vyšiel ako kniha "Denník Princa Leopolda" 

--------------------------------------------------------------------------------------------

(Koniec state z originálnej knihy) 

Preklad z originálu Ing. Karsten Ivan, Február 20016

Preklad pôvodného diela je autorským dielom K.Ivana. Preklad je možno použiť v citáciách len s uvedením mena prekladateľa. Prípadnú tlač tohto textu je potrebné vopred odsúhlasiť s autorom

Použitá literatura:

E.D.Clarke : Travels in various countries of Europe, Asia and Africa, Part the Second, Section the Third. Vyd. Londýn 1818  

Vozár a kol: Denník princa Leopolda -preklad a vysvetlivky 1. vydanie

Vozár a kol: Zlatá kniha Banícka - preklad predslov a vysvetlivky J. Vozár a kol 1. vydanie    

mapový portál Hungaricana.hu